Kauza Cicmana: Keď sa kapitalista správa ako kapitalista

Je jedno, ako to vraj bolo myslené, ktoré hodinky sú „pravé”, a ako sa teraz Cicman ospravedlňuje, aby si vylepšil svoj mediálny obraz.

Ak sa niekto odfotí s hodinkami za desaťtisíce eur pri chudobnom a bosom chlapcovi v indickom slume (ktorý je tam, na rozdiel od neho, doma), je jednoducho vhodným obrazom dnešnej doby. Je to kapitalista, ktorý sa správa ako kapitalista.

Mňa osobne pán Dalibor Cicman zaujal aj pred zhruba rokom, keď v rozhovoroch tvrdil, že „dokonalá firma” má podľa neho nula zamestnancov. V jednom z nich potom, chichotajúc sa, reagoval, že sa po tomto výroku spustila vlna komentárov o tom, ako chce vraj hnusný kapitalista brať ľuďom prácu.

O prácu príde viac ako 100-tisíc zamestnancov. Pracovníci v nemeckom automobilovom priemysle usporiadali celonárodné protesty

Pritom to nie je na smiech, akurát bol konfrontovaný s realitou. Väčšinu ľudí na Slovensku v produktívnom veku tvoria zamestnanci, nie podnikatelia typu Cicmana. A ak je výkonným riaditeľom spoločnosti, ktorá má stovky zamestnancov, ktorí pracujú aj pre to, aby si on mohol kupovať hodinky za desaťtisíce eur, aké reakcie asi očakáva? Že sa budú ľudia tešiť z toho, že na väčšie zisky potrebuje čoraz menej zamestnancov? Že ho označia za „vizionára”, keď si bude želať to isté, čo každý podobný kapitalista?

Fotka s drahými hodinkami v indickom slume nie je dnes nič výnimočné. Kapitalisti sa v časoch sociálnych sietí radi chvália hodinkami v cenách bytov, drahými autami, dovolenkami, oblečením, a hoc aj jedlom a pitím. A drahé veci predsa najlepšie vyniknú v kontraste s chudobou.

Niektorí sa nechvália vecami, ale tým, koľko investičných bytov vlastnia v časoch, ktoré mnohí nazývajú bytovou krízou, a iní idú ešte ďalej.

Taký Igor Rattaj sa nedávno vyjadril, že dôchodcovia by už nemali mať volebné právo, keďže nič nezarábajú. Ak by to teda skúsil v politike, najlepšie to bude u Richarda Sulíka, pretože ten v roku 2009 navrhoval, že by sa občania mohli vzdať volebného práva za odmenu vo výške 7 eur.

Ako hovorím – obraz dnešnej doby. Kapitalisti sa nám takpovediac smejú do tváre, a to, že sú občas konfrontovaní s realitou a hnevom bežných ľudí na sociálnych sieťach, im neublíži. Všetkým tým politickým drístom pro-systémových strán o nejakej „rovnosti” sa musia len smiať.

Majetková nerovnosť je hlavným výdobytkom súčasného systému. A majetok je to hlavné, čo sa dnes vystavuje na obdiv.

Tak sa nečudujme, že sa kapitalista správa ako kapitalista.