Slováci majú na účtoch miliardy, ktoré nepracujú

Prieskum spoločnosti Ipsos pre investičnú platformu Portu ukázal, že pravidelne každý mesiac investuje 38 percent opýtaných Slovákov a ďalších 19,5 percenta investuje nepravidelne. Takmer pätina, 19,7 percenta, síce zatiaľ neinvestuje, ale plánuje s tým začať. Ďalších 22 percent však neinvestuje a ani to nemá v pláne. „Väčšina prekážok totiž nie je ani tak o tom, že by ľudia nechceli investovať, skôr len nevedia, ako ich prekonať a urobiť prvý krok,“ uvádza analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Investičná aktivita sa pritom medzi jednotlivými skupinami obyvateľov výrazne líši. Slovenky investujú v menšej miere ako Slováci. Najaktívnejšia je veková skupina od 27 do 44 rokov, zatiaľ čo najviac neinvestujúcich je medzi ľuďmi vo veku 45 až 65 rokov. Mladí vo veku 18 až 26 rokov zatiaľ investujú menej, no až 30 percent z nich uvádza, že to plánuje. Z regionálneho pohľadu majú najväčší záujem o investovanie obyvatelia Bratislavského a Trenčianskeho kraja, kde investujú takmer dve tretiny respondentov. Najnižší podiel investorov evidoval prieskum v Nitrianskom kraji. S vyšším vzdelaním a príjmom zároveň rastie aj podiel ľudí, ktorí investujú.

Najväčšou prekážkou je pritom úplne praktický problém. Spomedzi ľudí, ktorí neinvestujú, označilo 45,6 percenta za dôvod nedostatok voľných finančných prostriedkov. Nasleduje obava zo straty peňazí, ktorú uviedlo 32,5 percenta, a pocit, že investovaniu dostatočne nerozumejú, s podielom 22 percent. Strach z podvodu uviedlo 17,3 percenta respondentov. Ďalších 11,6 percenta by investovať začalo, no nevie si vybrať poskytovateľa. Pre 6,9 percenta opýtaných investovanie jednoducho nie je potrebné.

Tvorba finančnej rezervy

Nedostatok voľných peňazí pritom nemusí automaticky znamenať, že investovanie neprichádza do úvahy. Podľa Wood & Company sa dá začať aj menšími pravidelnými sumami, napríklad niekoľkými desiatkami eur mesačne. Pred investovaním by však domácnosť mala mať vytvorenú finančnú rezervu. Odporúčaná výška predstavuje približne tri až šesť mesiacov bežných výdavkov. Pomôcť môže aj podrobnejšie sledovanie príjmov a výdavkov, ktoré môže odhaliť zbytočné výdavky a vytvoriť priestor na pravidelné odkladanie peňazí.

Ďalšou bariérou je strach z rizika. Investovanie nie je bez rizika a hodnota investície môže v určitom období klesnúť. Mieru rizika však ovplyvňuje výber investície, dĺžka investičného horizontu aj rozloženie peňazí medzi rôzne aktíva. Diverzifikácia a dlhší horizont môžu zmierniť vplyv krátkodobých výkyvov. Investor by preto nemal sledovať iba očakávaný výnos, ale aj riziko, ktoré je ochotný podstúpiť.

Finančná gramotnosť

Problémom zostáva aj nízka investičná gramotnosť. Podľa Wood & Company si Slováci v investičných otázkach príliš neveria a výsledky Indexu investičnej gramotnosti podľa platformy Portu dokonca medziročne klesajú. Najslabšie výsledky dosahujú mladí vo veku 18 až 26 rokov. Základom pritom nemusí byť znalosť zložitých finančných produktov, ale pochopenie toho, ako investícia funguje, aké prináša riziká, aké sú poplatky a na aký čas človek peniaze investuje.

Wood & Company upozorňuje aj na význam času a zloženého úročenia. Ak by rodič napríklad odkladal 50 eur mesačne počas 20 rokov a priemerné zhodnotenie by dosahovalo 7 percent ročne, výsledná suma by podľa uvedeného modelového výpočtu predstavovala približne 26-tisíc eur. Pri rovnakom vklade počas desiatich rokov by to bolo približne 8,7-tisíca eur. Pri pravidelnom investovaní 20 eur mesačne počas 20 rokov by model vychádzal približne na 10,4-tisíca eur. Pri sporení 50 eur mesačne počas 20 rokov s úrokom 2 percentá ročne by výsledná suma dosiahla približne 14,7-tisíca eur. Ide pritom o modelové príklady, pričom investičný výnos nie je garantovaný a skutočný výsledok sa môže výrazne líšiť.

Podielové fondy

Čas pritom zohráva úlohu aj pri ďalšom rozšírenom spôsobe investovania Slovákov. Podielové fondy patria medzi najčastejšie využívané investičné nástroje a podľa údajov Národnej banky Slovenska v nich mali slovenskí investori v septembri približne 19 miliárd eur. Na konci tretieho štvrťroka minulého roka to bolo 15,3 miliardy eur, medziročne teda objem vzrástol o viac ako tri miliardy eur.

Podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností dosahovala priemerná ročná výkonnosť fondov v auguste 11,1 percenta. Výsledky jednotlivých fondov sa však líšia podľa ich zamerania a minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výnosov. Podielové fondy podľa prieskumov aktívne využíva približne štvrtina slovenských investorov.

„Podielové fondy majú v portfóliu slovenských investorov pevné miesto predovšetkým vďaka dostupnosti, lokálnej správe a administratívnemu pohodliu,“ vysvetľuje Andrej Rajčány z Across Private Investments. Podľa neho ide najmä o riešenie pre investorov, ktorí nechcú sami vyberať jednotlivé cenné papiere a preferujú profesionálnu správu a rozloženie peňazí medzi viacero spoločností.

V podielových fondoch majú Slováci najviac peňazí v akciových fondoch, ktoré predstavujú viac ako 35 percent celkového objemu. Realitné fondy tvoria približne 19 percent a dlhopisové fondy okolo desiatich percent. Podľa odborníkov z Across Private Investments môže aktuálne ekonomické prostredie s vyššími úrokovými sadzbami a vysokými valuáciami akcií vytvárať priestor aj pre dlhopisové fondy.

Diverzifikácia

Samotné rozdelenie peňazí medzi viacero fondov však ešte automaticky neznamená dostatočnú diverzifikáciu. Ak sú totiž všetky fondy zamerané na rovnaký typ aktív, môžu na trhové výkyvy reagovať podobne. „Držať niekoľko fondov zameraných len na akcie alebo len na reality síce vyzerá ako pestré portfólio, no v skutočnosti ide o ilúziu diverzifikácie,“ upozorňuje portfólio manažér Across Private Investments Dominik Hapl. Skutočné rozloženie rizika podľa neho spočíva v kombinácii rôznych tried aktív, napríklad akcií, dlhopisov či alternatívnych investícií, ktoré môžu na ekonomické zmeny reagovať rozdielne.

Odborníci z Across Private Investments preto vnímajú podielové fondy ako jeden z možných základov investičného portfólia, ktorý možno podľa potrieb investora doplniť aj o ďalšie nástroje, napríklad nízkonákladové ETF fondy, dlhopisy či realitné investície. Pri rozhodovaní však zostáva kľúčové, aby investor poznal riziko, poplatky, časový horizont a podmienky produktu, do ktorého svoje peniaze vkladá.