Stiahol Green Deal Slovensko na 63. miesto? Pozreli sme sa pod kapotu rebríčka konkurencieschopnosti

Pod naším predchádzajúcim článkom o konkurencieschopnosti Slovenska položil čitateľ umelej inteligencii jednoduchú otázku: ak krajina „netlačí Green Deal“, skončí preto na spodku rebríčka svetovej konkurencieschopnosti IMD? Rebríček každoročne zostavuje švajčiarsky Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD), ktorý porovnáva krajiny podľa podmienok, ktoré vytvárajú pre konkurencieschopnosť podnikov.

AI mu v zásade odpovedala áno. Jej odpoveď mala jedno reálne východisko: viaceré environmentálne kritériá IMD sa s cieľmi Green Dealu výrazne prekrývajú. Z tohto prekryvu však urobila oveľa širší záver, než dovoľuje metodika zostavovania rebríčka. Slovensko pritom v oblasti Zdravie a životné prostredie skončilo na 39. mieste zo 70, teda oveľa lepšie než celkovo. Samotné environmentálne kritériá preto jeho 63. miesto vysvetliť nedokážu.

Metodika však takýto záver v tejto podobe nepotvrdzuje. Navyše Slovensko v oblasti Zdravie a životné prostredie skončilo na 39. mieste zo 70, teda oveľa lepšie než celkovo. Samotné environmentálne kritériá preto jeho 63. miesto vysvetliť nedokážu.

Zostala však zaujímavejšia otázka: čo vlastne IMD odmeňuje, keď hovorí o konkurencieschopnosti? Rebríček totiž nie je iba teplomer, ktorý odčíta HDP, produktivitu, deficit či investície. Aby mohol krajiny zoradiť, musí najprv rozhodnúť, ktoré vlastnosti krajiny bude považovať za priaznivé pre konkurencieschopnosť.

IMD rozdeľuje konkurencieschopnosť do 20 oblastí, z ktorých každá má váhu päť percent. Približne dve tretiny celkového hodnotenia tvoria tvrdé dáta a tretinu manažérsky prieskum.

Pohľad pod kapotu metodiky však ukazuje, že ani tvrdé dáta nie sú automaticky hodnotovo neutrálne. Pomer 2 : 1 hovorí o spôsobe merania, nie o tom, podľa akých predstáv IMD vybralo, čo bude merať.

S Green Dealom sa kritériá výrazne prekrývajú

V oblasti Zdravie a životné prostredie IMD sleduje energetickú náročnosť ekonomiky, intenzitu emisií CO₂, vystavenie obyvateľov časticiam PM2.5, podiel obnoviteľných zdrojov, rast lesov, ekologickú bilanciu, potravinový odpad, environmentálne technológie či plnenie environmentálnych dohôd. Súčasťou je aj Index environmentálnej výkonnosti (EPI) a prieskumové otázky o udržateľnom rozvoji, znečistení a zákonoch na ochranu životného prostredia.

Prekryv s cieľmi európskeho Green Dealu je teda značný. IMD síce nemeria „plnenie Green Dealu“ ako samostatné kritérium, hodnotí však viacero konkrétnych parametrov, ktoré sa s jeho cieľmi prekrývajú.

To však neznamená, že čím prísnejšia zelená politika, tým lepšie skóre. Pri regulácii sa manažérov nepýta, či má krajina čo najviac environmentálnych predpisov. Hodnotí, či zákony na ochranu životného prostredia a ich dodržiavanie nebrzdia konkurencieschopnosť podnikov.

Viac regulácie preto samo osebe neznamená lepšie skóre.

Otázku však vyvoláva spôsob, akým IMD hodnotí podiel obnoviteľných zdrojov energie. IMD ho sleduje ako samostatné kritérium: podiel OZE na celkových energetických potrebách.

Predstavme si dve krajiny s nízkoemisnou energetikou. Jedna sa opiera najmä o jadro, druhá o obnoviteľné zdroje. V ukazovateli CO₂ intenzity môžu dopadnúť dobre obe. V kritériu podielu OZE však jadrová krajina výhodu za nízkoemisnú výrobu nedostane, pretože jadro nie je obnoviteľný zdroj.

V tomto kritériu teda IMD nedáva váhu iba environmentálnemu výsledku, ale aj konkrétnemu spôsobu, ktorým sa k nemu krajina dostáva.

Ešte zreteľnejší problém otvára meranie pozitívneho postoja ku globalizácii.

IMD lepšie hodnotí pozitívny postoj ku globalizácii

Jedna zo siedmich otázok v oblasti Postoje a hodnoty zisťuje, či sú postoje ku globalizácii v spoločnosti vo všeobecnosti pozitívne. Čím pozitívnejšie ich manažéri hodnotia, tým lepšie pre výsledok krajiny.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť samozrejmo. Globalizácia sa často spája s otvoreným obchodom, pohybom kapitálu, technológiami či prístupom na zahraničné trhy.

Lenže globalizácia sa dá chápať aj oveľa širšie.

Mediálna teoretička Hana Pravdová vo svojej práci o globalizácii médií opisuje proces, pri ktorom rastie moc nadnárodných korporácií, kapitál a podnikanie prekračujú hranice národných štátov a zároveň sa štandardizuje spotreba, kultúra, hodnoty a životný štýl. Upozorňuje aj na oslabovanie národného politického priestoru a rast vplyvu korporátnych záujmov. V kultúrnej oblasti opisuje šírenie globálnych vzorov a noriem, pri ktorom môže slabnúť význam národných a lokálnych kultúr.

Pri takomto chápaní globalizácie rezervovaný postoj k nej nemusí byť prejavom zaostalosti alebo neschopnosti konkurovať. Môže vyjadrovať aj snahu zachovať väčšiu ekonomickú, politickú alebo kultúrnu autonómiu štátu.

Práve tu sa však otvára ešte dôležitejšia otázka. Globalizačný rámec rebríčka sa nemusí prejavovať iba v manažérskom prieskume.

IMD samo používa napríklad pomer zahraničného obchodu k HDP ako tvrdý ukazovateľ otvorenosti ekonomiky. Vo svojej analýze otvorenosti z roku 2017 zároveň vychádzalo z predpokladu, že voľnejší pohyb tovarov, služieb, talentu a myšlienok prináša ekonomikám efektívnosť, prenos know-how a technológií.

Podobne oblasť Medzinárodné investície, v ktorej Slovensko skončilo na 68. mieste, sleduje prílev a odlev priamych zahraničných investícií, ich stav či portfóliové investície. To všetko sú tvrdé, merateľné čísla. Zároveň však priamo hovoria o miere zapojenia ekonomiky do medzinárodných kapitálových tokov.

Obchod a investície tak ukazujú, prečo rozdelenie na tvrdé dáta a prieskum nie je zároveň rozdelením na neutrálne meranie a hodnotové predpoklady.

To zároveň neznamená, že každý tvrdý ukazovateľ je ukazovateľom globalizácie. Stav verejných financií, deficit či verejný dlh môže byť dobrý alebo zlý pri rôznych modeloch ekonomickej otvorenosti. Práve preto nemožno celý výsledok IMD jednoducho premenovať na „rebríček globalizácie“.

Ďalšia otázka zisťuje postoj respondenta k tvrdeniu, že národná kultúra je otvorená zahraničným myšlienkam. Slovensko pri nej skončilo posledné zo 70 hodnotených ekonomík. Posledné bolo aj pri tvrdení, že potreba ekonomických a sociálnych reforiem je v spoločnosti všeobecne dobre chápaná.

Práve „zahraničné myšlienky“ ukazujú hranicu takéhoto merania.

Čo nimi respondent rozumie? Novú technológiu? Podnikateľský model? Spôsob riadenia firmy? Spoločenskú hodnotu? Kultúrny trend?

V metodike IMD pojem „zahraničné myšlienky“ bližšie rozpracovaný nenachádzame. Respondent teda neposudzuje jednoznačne merateľnú vlastnosť, ale široko formulované tvrdenie.

Podobne neurčito pôsobí otázka, či „hodnotový systém v spoločnosti podporuje konkurencieschopnosť“. Ani tu nejde o meranie hodnotového systému Slovákov. Ide o názor manažérov na to, či podľa nich hodnotové prostredie podporuje konkurencieschopnosť.

A tým sa dostávame k otázke, kto vlastne Slovensko takto hodnotil.

Za posledným miestom v „hodnotách“ bolo 89 respondentov

IMD nám po doplňujúcich otázkach potvrdilo, že do konečnej slovenskej vzorky po jeho kontrolách vstúpilo 89 respondentov. Približne tretina pochádzala z alumni siete IMD, teda siete bývalých účastníkov a absolventov programov tohto inštitútu a dve tretiny z distribúcie dotazníka cez slovenského partnera, Inštitút slobody a podnikania.

ISP uviedol, že dotazník šíril cez najväčšie zamestnávateľské organizácie, združenia živnostníkov a malých a stredných podnikov, odvetvové asociácie, vlastnú databázu aj LinkedIn.

Výsledných 89 odpovedí sa podľa IMD následne nevážilo podľa odvetvia, veľkosti firmy ani profesijného profilu. IMD uviedlo, že reprezentatívnosť zabezpečuje samotným spôsobom výberu a distribúcie prieskumu.

Sektorovú a profesijnú skladbu konečnej slovenskej vzorky sme však nedostali. William Milner z IMD uviedol, že pre obmedzenia súvisiace s GDPR je preňho v tejto chvíli ťažké dostať sa ku konkrétnemu rozpadu vzorky.

Pre nás to znamená, že z údajov, ktoré máme k dispozícii, jej reprezentatívnosť nevieme nezávisle skontrolovať.

A už vôbec nedokážeme z výsledku urobiť tvrdenie o „hodnotách Slovákov“. Aj samotný ISP nám napísal, že ide o názory seniorných manažérov a podnikateľov, nie o reprezentatívny prieskum celej populácie.

Z dát nevyplýva, že za 63. miestom je Green Deal

Slovenské 63. miesto preto nie je možné odbaviť jednou jednoduchou skratkou. Nie je dôkazom, že Slovensko skončilo nízko preto, lebo dostatočne nepresadzuje Green Deal alebo nie je dostatočne otvorené globalizácii. Nie je však ani čisto neutrálnym súčtom ekonomických čísel. IMD si výberom tvrdých ukazovateľov aj prieskumových otázok zároveň určuje, aký typ ekonomického a spoločenského prostredia považuje za priaznivý pre konkurencieschopnosť.

Preto pri podobnom rebríčku nestačí pozrieť na miesto v tabuľke. Treba vedieť aj to, čo sa doň počíta a prečo práve to.

Prečo však umelá inteligencia na pôvodnú otázku odpovedala tak skratkovito, je už iný problém. K nemu sa vrátime v samostatnom článku.