Pápež Lev XIV.: „Právo na život je základom všetkých ostatných práv“

Pápež sa 25. septembra vo svojom prejave k Macronovi, úradníkom a diplomatickému zboru vyjadril, že právo na život je „základom všetkých ostatných ľudských práv“, citovala jeho prejav agentúra Associated Press.

Varoval pred využívaním vedy a technológie na účely zisku, pričom spomenul genetické manipulácie, náhradné materstvo, obchod s ľudskými orgánmi a možnosť zariadiť si vlastnú smrť.

Táto poznámka prišla sotva päť týždňov po tom, čo Francúzsko legalizovalo asistovanú smrť. Macron podpísal 18. augusta zákon o takzvanom práve na pomoc pri umieraní a nasledujúci deň bol uverejnený v Úradnom vestníku.

Zákon umožňuje dospelým s vážnou a nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom alebo terminálnom štádiu, aby im bola podaná smrteľná látka. Národné zhromaždenie ho definitívne schválilo 15. júla pomerom hlasov 291 ku 241.

Denník uvádza, že v krajine zatiaľ nebol vykonaný žiadny takýto zákrok. Nariadenia upravujúce postup, dodávku smrtiacej látky a dohľad ešte neboli prijaté a prvé žiadosti o asistovanú samovraždu sa neočakávali skôr ako začiatkom roka 2027.

Francúzsko má právo na potrat v ústave

Počet potratov v krajine medzitým naďalej stúpa. V roku 2024 sa Francúzsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá zakotvila právo na potrat do svojej ústavy.

Podľa správy, ktorú 22. septembra zverejnilo Riaditeľstvo pre výskum, štúdie, hodnotenie a štatistiku (Drees), bolo vo Francúzsku v roku 2025 zaznamenaných 259 416 potratov. To bolo o 7 219 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 2,9 percenta.

Počet potratov dosiahol 17,8 na 1 000 žien vo veku od 15 do 49 rokov a vzrástol vo všetkých vekových skupinách. Asi 81 percent potratov bolo vykonaných liekmi a iba 53 percent sa uskutočnilo v nemocniciach, pričom v roku 2004 sa všetky (potraty) vykonávali v nemocniciach.

Macron vo svojom privítacom prejave obhajoval laïcité, francúzsky model sekularizmu (princíp, ktorý požaduje striktné oddelenie štátu a verejného života od cirkví a náboženských inštitúcií, pozn. red), a povedal pápežovi, že v žiadnom prípade nejde o popieranie náboženstva.

Lev XIV. ponúkol iný výklad. Povedal, že kresťan vo funkcii verejného činiteľa, ktorý sa riadi svedomím osvieteným vierou, nemôže byť považovaný za misionára alebo hrozbu pre národnú jednotu.

Skutočný sekularizmus, argumentoval, náboženstvo nevylučuje, ale si ho cení. Bola to ostrá odpoveď na model laïcité, ktorý čoraz viac vytláčal vieru z verejného priestoru.

S odvolaním sa na ten istý princíp sa Macron nezúčastnil na žiadnej z troch omší pápeža vo Francúzsku, čo potvrdil Elyzejský palác.

Cesta sa má skončiť dnes, 28. septembra, v meste Metz (slov. Mety) na severovýchode Francúzska, kde mal pápež pred lídrami Európskej únie hovoriť o európskej integrácii ako o modeli mieru.

Denník dodáva, že v júni Lev XIV. využil svoj prvý prejav pred španielskym parlamentom na to, aby Európe poslal podobné posolstvo o ochrane života.

Prečítajte si tiež:

• Lev XIV. v Notre–Dame: Táto katedrála sa znovuzrodila, aby ste sa spolu s ňou mohli znovuzrodiť
• Anjel Pána v Lurdoch: Modlime sa v októbri ruženec za skončenie vojen a za pokoj