Veľká lož o prisťahovalectve

Článok na portáli rozoberá rozkvet automobilového priemyslu v Číne v kontraste s jeho úpadkom v Nemecku. V skutočnosti však ide o príbeh o tom, ako Čína odmietajúca imigráciu čoraz viac predstihuje Západ otvorený multikulturalizmu a otvoreným hraniciam. Hoci sa takto články bežne nezačínajú, ide o úplne presný a objektívny pohľad odrážajúci realitu.

V úvode sa píše, že Čínu nemožno vnímať iba cez prizmu „komunizmu“ či „autoritárstva“. Portál tvrdí, že médiá ako Bloomberg, Spiegel, Wall Street Journal, New York Times či Guardian prehliadajú fakt, že Čína funguje ako etnostát presadzujúci záujmy chančínskeho národa.

Čína je v tomto ohľade nielen neuveriteľne úspešná, ale na sledovaní tohto cieľa nie je v podstate nič zlé. Tento fakt nevysvetľuje len rastúcu silu Číny, ale aj hospodársky úspech viacerých ázijských krajín vrátane Japonska, Južnej Kórey a Taiwanu. Všetky tieto štáty totiž uplatňujú prísnu protiprisťahovaleckú politiku, ktorá im zabezpečuje etnickú a kultúrnu homogenitu.

Štatistiky nemeckého automobilového priemyslu potvrdzujú, že Nemecko napriek rokom diverzity a masovej imigrácie technologicky a ekonomicky zaostáva. Čína sa stala najväčším dodávateľom nových osobných áut do Nemecka, keďže dovoz z tejto krajiny sa v prvých siedmich mesiacoch roka 2026 viac než zdvojnásobil. Kým dovoz nových áut v Nemecku rástol, vývoz rapídne klesol.

Portál Remix News vo svojej sérii článkov porovnáva západné krajiny spoliehajúce sa na masovú imigráciu s protiprisťahovaleckými štátmi Ázie. Najnovšie dáta opäť dokazujú, že téza o hospodárskom posilnení Nemecka vďaka imigrácii je nepodložená a úspech ázijských krajín ju jasne vyvracia.

Ak sa na to pozrieme priamo cez samotné čísla, za prvý polrok roku 2026 dorazilo do Nemecka z Číny 175 000 nových osobných automobilov, čo predstavuje 13,8 percenta celkového dovozu a nárast o 120,9 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Zároveň klesol nemecký vývoz nových osobných automobilov – z krajiny sa vyviezlo približne 2 milióny vozidiel, čo je o 4 percentá menej ako rok predtým. Ich hodnota klesla o 8,9 percenta na 73,5 miliardy eur.

Ako Čína predbehla Nemecko?

Čína predbehla Nemecko vďaka investíciám do vlastného obyvateľstva, namiesto spoliehania sa na cudziu pracovnú silu. Portál dokonca pripomína, že v samotnom Berlíne žije viac cudzincov než v celej Číne.

Nemeckí ľavičiari a dokonca aj politici z CDU pritom neustále tvrdia, že bez prisťahovalcov by sa nemecká ekonomika zrútila.

Úspech Číny a ďalších ázijských krajín je však v ostrom kontraste s týmto ideologickým a nepodloženým mýtom. Výsledkom je, že ázijské národy predstihli upadajúci Západ. Európske ekonomiky so svojimi otvorenými hranicami totiž stavili na iluzórny rast HDP pripomínajúci pyramídovú schému – postavenú iba na raste počtu obyvateľov, a nie na reálnych inováciách či produktivite.

Európa sa spolieha na protekcionizmus, aby zabránila vstupu vyspelej a nákladovo efektívnej čínskej technológie

Rast Číny treba vnímať v širšom kontexte, ak ide o vývoz automobilov do Európy. Pretože, keby nebolo extrémneho protekcionizmu, Čína by buď čelila vážnym problémom, alebo úplne prevalcovala takmer každú európsku automobilovú spoločnosť.

Úspech Číny na európskom trhu je postavený prevažne na hybridných vozidlách, keďže clá EÚ na batériové elektrické vozidlá (BEV) môžu dosahovať až 45 percent. Na druhej strane, plug-in hybridné elektrické vozidlá (PHEV) podliehajú iba štandardnému 10-percentnému clu.

Bez ochranných ciel na BEV by európsky trh s elektromobilmi skolaboval v dôsledku čínskej konkurencie. Napriek týmto bariéram sa však na európsky trh dostáva čoraz viac čínskych vozidiel. Je to tým, že Čína je mimoriadne inovatívna takmer vo všetkých aspektoch ich výroby. Zároveň buduje závody na výrobu batérií priamo v Európe, keďže domáci ich už nedokážu vyrábať sami. Aj najvyšší manažéri automobilového priemyslu v USA či v Európe otvorene priznávajú, že za Čínou zaostávajú roky.

Európski výrobcovia automobilov sa spoliehajú takmer výlučne na batérie z Číny, a tie sú najdrahšími a najdôležitejšími komponentmi každého elektrického vozidla. Čína sa podieľa na viac ako 80 percentách celosvetovej výroby batériových článkov a dodáva väčšinu článkov a lítium-železo-fosfátových (LFP) chemických zložiek používaných v elektrických vozidlách európskych značiek.

Rozmanitosť Západu neprospela

Zdá sa, že čím je Európa „rozmanitejšia“, tým viac zaostáva v priemyselnej sile – a automobilový priemysel je toho azda najjasnejším príkladom.

Čína so svojou striktnou protiprisťahovaleckou politikou vstúpila do novej éry a v kľúčových odvetviach sa dostala na čelo v rozsahu, aký nemá vo svetovej histórii obdoby. Podobne ako iné ázijské krajiny, namiesto spoliehania sa na lacnú cudziu pracovnú silu, reaguje na klesajúci počet obyvateľstva masívnymi investíciami do robotiky, strojárstva, umelej inteligencie a celkovej automatizácie.

Budúcnosť Nemecka a ďalších západných krajín sa javí čoraz menej ružovo. Zmeny v štruktúre študentov viedli k chaosu v triedach, klesajúcim výsledkom v testoch, nižšej úspešnosti a konfliktom medzi študentmi v celom západnom svete. Medzitým systémy ako Singapur a veľké čínske mestá či provincie (napríklad Peking, Šanghaj, Ťiang-su a Če-ťiang) si v jednotlivých cykloch testovania PISA neustále udržujú špičkové výsledky v matematike, čítaní a prírodných vedách.

Preto sú titulky typu „Ázia dominuje vo svetovom vzdelávaní. Historický úpadok Západu“ na dennom poriadku.

Skutočnosťou zostáva, že západný svet sa denne stretáva s neúspechmi diverzity a multikulturalizmu.

Prečítajte si tiež:

• ČESMAD Slovakia žiada od vlády opatrenia na zníženie cien palív
• Ovládanie AI sa stáva jednou zo základných pracovných zručností, ľudia s týmito zručnosťami zarábajú výrazne viac