Rusnák kritizuje plošnú energopomoc. Problém podľa neho neriešime, iba ho posúvame dopredu

„Môj principiálny problém s energopomocou je taký, že je neuveriteľne plošná v prípade Slovenska,“ povedal Rusnák. Peniaze by podľa neho mali vo väčšej miere smerovať napríklad do zatepľovania domov a ďalších opatrení, ktoré znižujú spotrebu energií a ktorých efekt zostáva domácnostiam dlhodobo.

„Tie peniaze zainvestujete a tie vám zostanú, tie sa neminú. My ich prejeme,“ upozornil Rusnák. Slovensko podľa neho aj v minulosti namiesto investovania dostupných prostriedkov do udržateľnejších riešení často hľadalo finančné kompenzácie pre čo najširšie skupiny obyvateľov. „Ale ten problém sa nerieši. V tom lepšom prípade sa posúva dopredu a v horšom sa prehlbuje,“ dodal.

Riziko vidí aj v budúcich nákladoch energopomoci. Ak sa podľa neho ceny plynu budú naďalej pohybovať okolo 70 až 80 eur za megawatthodinu, veľký objem výdavkov sa bude presúvať do ďalších rokov. Budúca vláda sa tak podľa Rusnáka bude musieť vyrovnať s otázkou, ako dlho je možné súčasný model financovať.

„Niekto to bude musieť zaplatiť. A na konci to budú znova len obyvatelia a občania tejto krajiny,“ povedal Rusnák. Upozornil zároveň na rastúce náklady štátu na požičiavanie peňazí a podľa jeho slov má Slovensko „zavarené na významný, významný problém“.

Za jednu zo základných vlastností dotácií Rusnák považuje to, že sa jednoducho zavádzajú, ale podstatne ťažšie rušia. „Akákoľvek subvencia, väčšia alebo menšia, vždy privedie k tomu, že sa využíva nadmerne a neplní svoj účel a nejakým momentom stáva sa príliš veľkou záťažou pre ten fiškálny mechanizmus,“ uviedol.

Za lepšiu cestu považuje investície do technológií, ktoré dlhodobo znižujú energetickú náročnosť domácností. „A ten spôsob, ktorý bol zvolený na Slovensku, my to prejedáme. My prejedáme tie subvencie bez žiadneho efektu,“ povedal Rusnák. Ako príklad uviedol domácnosť, ktorá môže odkladať výmenu okien či inú investíciu do úspor práve preto, že dostáva energopomoc.