Zákon, ktorý by vyriešil konkrétne životné situácie párov rovnakého pohlavia je podľa Karasa stále na stole, KDH je návrhu naďalej otvorené

Keďže sa Slovensko v téme manželstiev či registrovaných partnerstiev nevedelo mnohé roky posunúť, vtedajší minister Karas prišiel s právnou úpravou kedy by mohla osoba do notárskej zápisnice prejaviť vôľu, aby niekto iný konal v jej mene ako dôverník, a to vo vymedzených životných situáciách.

Tento právny inštitút mal riešiť aj zásadnejšie otázky pre prípad smrti. Umožniť mal napríklad pre prípad smrti určiť, že označený dôverník je preferovanou voľbou pri ustanovení za správcu dedičstva. Rovnako sa malo prihliadať na ustanovenie poručníka alebo opatrovníka deťom zosnulého.

Ostrá kritika od PS

Karas v relácii PubliQ pripomenul, že návrh sa stretol s ostrou kritikou zo strany napríklad hnutia Progresívne Slovensko, a to pre jeho nedostatočnosť. Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) ho vtedy dokonca označila za ponižujúci. Kritizovala napríklad to, že takýto inštitút dôverníkov neumožňuje dediť a ani to, aby malo dieťa oficiálne uznaný vzťah s oboma rodičmi.

Ministerstvo vnútra nevyhovelo páru rovnakého pohlavia pri zápise manželstva,ten sa obráti na súd

Karas priznal, že názov zákona vymýšľal on a bola mu vyčítaná jeho komplikovanosť. Neskôr tak prišiel nápad s pomenovaním ”dôverník“, ktoré však mnohí brali ako degradujúce. Podľa Karasa tento zjednodušený názov však nevystihuje jeho pravú podstatu. Podotkol, že názov fiduciárny pochádza z latinčiny, a má hovoriť o tom, komu človek dôveruje a komu sa zverí.

„Má to absolútnu logiku v zmysle, že ide o viac ako len mandát. Ide o vyjadrenie dôvery, že niekto so mnou, s mojim osudom, môže rozhodnúť a nejako sa zachovať. A tam bolo nejaké penzum oprávnení, čiže to nebolo tak, ako to všetci degradujú, že som niekoho ponížil a podobne. Ten zákon mal aj svoju vábnosť, len samozrejme, keď už je potom nejaká vlna hejtu, tak už sa to potom po nej vezie. A samozrejme, bolo to niečo iné, ako majú iné krajiny,“ doplnil Karas.

Antidiskriminačný zákon

Vysvetlil, že malo ísť o umenie zhody, kde na jednej strane bola požiadavka úplného zrovnoprávnenia homosexuálnych manželstiev, respektíve požiadavka inštitútu registrovaného partnerstva, ktorý ale však už podľa skúseností iných krajín nebol ďaleko od manželstva, a to práve pre antidiskriminačný zákon. Ten hovorí o tom, že nie je možné diskriminovať medzi jedným a druhým zväzkom.

V zásade tak podľa Karasa nastáva 100 percentná zhoda. Práve preto, aj v súvislosti s európskou judikatúrou, prišiel s návrhom, ktorý riešil otázky ktoré napočúval v sérii rokovaní a mítingov aj so zástupcami LGBTI komunity. „Chcel som prísť s niečim čo bude rešpektovať slovenskú ústavu a aj výnimočnosť manželského zväzku, čo považujem aj za civilizačnú otázku, za otázku kultúrneho dedičstva, otázku prežitia a sebazáchovy,“ dodal Karas s tým, že na druhej strane však chcel priniesť niečo, čo by rešpektovalo občiansku a civilnú spoločnosť. „Tu totiž plne rešpektujem, že sú ľudia, ktorí žijú inak a majú iný názor ako ja,“ povedal exminister spravodlivosti.

Zároveň pripomenul, že zhoda pri tomto návrhu panovala aj v odbornej obci a tiež vo vtedajšej koalícii. Dokonca chcela návrh podporiť aj vtedajšia opozičná strana Hlas-SD a notárska komora bola pripravená takýto inštitút spravovať. Karas však pripomenul, že keď bol návrh už v parlamente, tak ho úradnícka ministerka, ktorá prišla po ňom, na inštrukciu prezidentky späťvzala a nestihlo sa o ňom ani len rokovať. Prezidentka podľa neho rozhodla o stiahnutí návrhu pod mediálnym tlakom. „Išlo najmä o to, že jednoducho liberálne strany nechceli stratiť tému. Prijatím tohto zákona by odpadla rozdeľujúca verejná téma. Keby bol tento zákon prijatý, štyri roky sme už niekde úplne inde,“ dodal Karas a uzavrel, že KDH tento návrh aj naďalej považuje za dobrý a sú pripravení o ňom aj naďalej uvažovať.