Bober: Svedectvo rehoľníčok z roku 1950 zostáva pozvaním k odvahe

„Sloboda je dar, o ktorý sa musíme pričiniť všetci. Na obranu rehoľníčok sa kedysi postavili mnohí veriaci, čo nám pripomína, že zachovanie spravodlivosti si vyžaduje osobnú angažovanosť,“ skonštatoval Bober zdôrazňujúc ochranu daru náboženskej slobody, pravdy a vzájomnej úcty.

Pri príležitosti výročia vyzdvihol hrdinstvo, obetu a nezlomnú vieru tisícok rehoľných sestier. Pripomenul, že totalitný režim chcel zničiť rehoľný život, konfiškovať kláštorný majetok a sestry izolovať či využiť na nútenú prácu. „Ani nátlak, vyvážanie do sústreďovacích kláštorov či nepriaznivé podmienky im však nedokázali vziať duchovné povolanie, ktorého základ je láska k Bohu a odpúšťajúca láska k blížnemu,“ doplnil Bober.

Vo februári 1948 prevzali moc v Československu komunisti a už zakrátko začali otvorený boj s veriacimi a cirkvami. Jedným z radikálnych opatrení bola likvidácia mužských a ženských kláštorov.

V apríli 1950 spustila mocenská garnitúra tzv. Akciu K (Kláštory), zameranú na mužské rehole, a v noci z 13. na 14. apríla bezpečnostné zložky obsadili desiatky kláštorov. Na ňu nadviazala Akcia R (Rehoľníčky), ktorá sa začala 29. augusta 1950 a trvala do konca mesiaca.

Jej cieľom bolo násilné sústredenie ženských reholí do niekoľkých kláštorov a likvidácia ich činnosti. Do sústreďovacích zariadení bolo presunutých 1962 sestier a obsadených 137 kláštorných objektov. Viac než 1600 rehoľníčok ostalo pracovať v nemocniciach, pretože vtedajší totalitný režim za ne nevedel nájsť adekvátnu náhradu. Vyše 800 bolo presunutých do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle.