Kyjev 4. júna 2019 (HSP/Ukraina.ru/Foto: Facebook)

Ako sme včera informovali, v sobotu, 25. mája, na slobodu pustili bývalého náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny generálplukovníka Vladimíra Zamanu, obvineného z vlastizrady, rozkladania ukrajinskej armády a odovzdania Krymu Rusku

Zamana pre domáce médiá porozprával mimoriadne zaujímavé podrobnosti udalostí spred piatich rokov a sám obvinil vtedajšieho „dočasného“ prezidenta Ukrajiny pred 5 rokmi Alexandra Turčinova a exprezidenta Petra Porošenka z vlastizrady.

„Nerozumiem a nemám vedomosti o viacerých udalostiach v priebehu Majdanu pred 5 rokmi. Vtedajší „dočasný“ prezident Alexander Turčinov tvrdí, že anexia Krymu sa začala 20. februára 2014, ale do 27. februára nebol vymenovaný ani minister obrany, ani nový náčelník Generálneho štábu,“ zdôraznil generál, ktorý bol vtedy náčelníkom Generálneho štábu – veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny.

Bol obvinený z toho, že koncom januára 2014 neprijal opatrenia na uvedenie armády do úplnej alebo zvýšenej pohotovosti. Oponuje, že na to nemal právo, nebolo to v jeho kompetencii: podobné rozhodnutie malo prijať vedenie krajiny. Pripomenul, že vtedy aspoň zorganizoval 10-dňové cvičenia, na ktorých sa zúčastnili výsadkári a jednotky špeciálneho nasadenia. Tieto jednotky mali posilniť ukrajinské sily na Kryme. Podotkol, že na Kryme bol dostatok ukrajinských vojakov, ale nebol rozkaz vedenia Ukrajiny, aby konali.

Pripomenul, že mnohé jednotky sa presunuli na Ukrajinu dávno po tom, ako Krym vyhlásili za súčasť Ruska. Napríklad, jednotky rozviedky, ktoré boli rozmiestnené v mestečku Perevaľnoje v Simferopoľskom okrese Krymu, „presťahovali“ na Ukrajinu poldruha mesiaca po tom, ako sa Krym oficiálne pripojil k Rusku a Moskva neprekážala podobným presunom.

Vladimír Zamana zdôraznil, že bol pripravený oficiálne sa postaviť na čelo velenia Ozbrojených síl Ukrajiny a brániť Krym. Pripomenul, že 24. februára 2014 majdanové vedenie krajiny už vymenovalo nové vedenie Služby bezpečnosti Ukrajiny, ministerstva vnútra a Národnej banky, ale ministra obrany vtedy ešte stále nevymenovali.

Až 27. februára 2014 vedením ministerstva obrany poverili admirála Igora Teňucha. Zamana zdôraznil, že Teňuch celú svoju vojenskú kariéru absolvoval na mori a ani potuchy nemal, ako treba veliť pozemskému vojsku, letectvu, delostrelectvu a pod., nemal s tým žiadne skúsenosti. Zamana podčiarkol, že na funkciu ministra obrany by sa dalo menovať iných odborníkov, ale nie Teňucha, čo podľa neho bolo obrovskou chybou.

Zamana zdôraznil, že 27. februára 2014 zo svojej funkcie odstúpil zástupca šéfa Služby bezpečnosti Ukrajiny generál Vladimír Tockij. Podľa Zamanu bol to jediný veliteľ, ktorý mohol prijať rozhodnutie o začiatku protiteroristickej operácie. Uvoľnenú pozíciu obsadili až 7. apríla – dávno po tom, ako sa Krym pripojil k Rusku.

Vladimír Zamana podotkol, že Ukrajina ešte mala šancu zabojovať o Krym. Pár dní pred referendom 16. marca 2014, „niekde medzi 12. a 15. marcom“ Teňuch vyhlásil, že treba začať operáciu po „deblokácii“ Krymu. Fakticky 24 hodín po Krymskom referende, 17. marca, Teňuch s touto iniciatívou vystúpil v ukrajinskom parlamente. Ale ešte v tom istom marci bol odvolaný zo svojej funkcie.

Generál osvetlil aj ďalšiu veľmi zaujímavú udalosť. Na Generálnom štábe Ukrajiny 1. marca 2014 vyhlásili operáciu leteckej prepravy ukrajinských jednotiek na územie Krymu, aby „odblokovali“ mnohopočetné ukrajinské jednotky, ktoré sa nachádzali na Kryme. Lietadlá „naplnené“ vojakmi doleteli do morského pobrežia kontinentálnej Ukrajiny a v tom momente dostali rozkaz, aby sa otočili a odleteli späť, vrátili sa na ukrajinské základne. „Takto sa „protiútok“ skončil“, konštatoval Vladimír Zamana.

Poťažkal si, že v súčasnosti nik z vedenia krajiny a armády nemá záujem o to, aby do detailov zistili príčiny krachu operácie na obranu Krymu, čo sa vlastne vtedy stalo a kto je vinný. Zdôraznil, že vedenie krajiny pred nedávnymi prezidentskými voľbami ukázalo prstom na „vinníka“, aby sa zbavilo zodpovednosti a vyhlo sa trestnému stíhaniu. A tak za vlastizradu bol stíhaný a väznený generálplukovník Vladimír Zamana…

„To Porošenkovo heslo „Armáda, jazyk, viera“, ktoré vytiahol z rukáva pred voľbami, bolo treba zmeniť. „Kompetentní“ celú vinu zvalili na iných: povedali, že tí „vinníci“ rozložili armádu, ale my sme ich potrestali a obnovili armádu.“ Podľa všetkého, objednávateľmi trestného stíhania boli: prezident Petro Porošenko a tajomník Rady pre národnú bezpečnosť a obranu Alexander Turčinov, s ktorými mal som osobné konflikty,“ vysvetlil Zamana.

Šéf vojenskej prokuratúry, ktorá sa zaoberala vyšetrovaním a trestným stíhaním, Anatolij Matios, podľa generála Vladimíra Zamanu, je ozajstným majstrom falzifikácií. Uviedol príklad: Zamana sa chystal odviezť dcéru do estónskeho Tallinnu, kde mala študovať. Neskôr sa dozvedel, že „kompetentní“ ho mali zatknúť na hranici s Bieloruskom pod zámienkou, že sa údajne chystal utiecť do zahraničia…

Generál porozprával aj o klamstve a falzifikáciách v prípade, keď ho obvinili z vlastizrady. Podčiarkol, že expertíza bola sfalzifikovaná a všetky normy, ktorými podložili expertízu, vôbec nezodpovedali štandardom NATO, ktoré už boli uzákonené príslušnými nariadeniami prezidenta Petra Porošenka. Navyše v expertíze bolo veľa výmyslov, falošných dokumentov a výpovedí „svedkov a odborníkov“. V dokumente vôbec sa nespomína prospešná činnosť Zamanu, ktorý, podľa jeho vlastných slov, dal do poriadku ukrajinské ozbrojené sily.

„Keď došlo k obsadeniu Najvyššej rady Krymu, mohli sme konať aj týždeň po tom – aj v tomto prípade by to ešte nebolo neskoro. Ozbrojené sily boli pripravené konať. Mali sme dostatok síl, aby sme ich použili na Kryme. Som presvedčený, že Rusko nechcelo otvorenú konfrontáciu a mali sme všetky šance na to, aby sme prelomili situáciu. Ale vedenie Ukrajiny nemalo о to ani záujem, ani politickú vôľu,“ podotkol generálplukovník.

Prízvukoval, že ho falošne a bez dôkazov obvinili z vlastizrady, ale teraz chce odplatiť vinníkom rovnakou mincou: má dôkazy a obviní z vlastizrady skutočných vinníkov skrachovanej operácie obrany Krymu, vyvolávania občianskej vojny a použitia armády na Donbase – predovšetkým Porošenka a Turčinova. Podčiarkol, že pred 5 rokmi títo dvaja sa o Krym ani nezaujímali: boli zaneprázdnení rozdeľovaním najvyšších funkcií, ministerstiev, rozkrádaním finančných prostriedkov z rozpočtu a vojenský konflikt na Donbase potrebovali práve preto, aby v tom chaose dokázali nakradnúť čo najviac.

Situácia sa otočila. Nedávny „vinník“ obvinil svojich žalobcov. Ukrajinské média a analytici prízvukujú, že skôr či neskôr Porošenko, Turčinov a spol. budú zodpovedať za svoje zločiny. Možno niektorí budú mať to šťastie a stihnú utiecť do zahraničia, ale ostatných tvrdý trest neminie. Je to iba otázka času…

Eugen Rusnák