Balkánska krajina so 6,4 miliónmi obyvateľov prejde 1. januára zo svojej národnej meny lev, na euro.

Tu sú základné fakty o menovej únii, nazývanej aj eurozóna, a o tom, ako do nej krajiny vstupujú.

Čo je euro?

Euro je spoločná mena a menový systém zavedený v roku 1999, keď 11 členských krajín EÚ neodvolateľne fixovalo svoje meny na euro ako účtovnú menu a v roku 2002 potom vymenilo národné bankovky a mince.

EÚ zriadila Európsku centrálnu banku (ECB), ktorá sa zaoberá menovou politikou a stanovuje referenčné úrokové sadzby pre členské krajiny, podobne ako to robí americký Federálny rezervný systém v USA.

Ako krajiny vstupujú do eurozóny?

Krajiny musia splniť štyri kritériá: nízka inflácia, udržiavanie deficitu a dlhu pod kontrolou, nízke dlhodobé úrokové sadzby a stabilný výmenný kurz medzi ich menou a eurom. Krajiny musia prejsť dvojročnou „čakacou dobou“, počas ktorej ich mena voči euru nadmerne nekolíše. Cieľom tohto procesu je preukázať, že ich ekonomiky sa udržateľne približujú k ekonomikám eurozóny.

Keď Európska komisia zistí, že požiadavky boli splnené, vlády členských štátov EÚ rozhodnú takzvanou kvalifikovanou väčšinou hlasov. Na schválenie je potrebných minimálne 55 % členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ.

Po vstupe do EÚ sa na krajiny vzťahujú pravidlá obmedzujúce dlh a deficity. Cieľom týchto pravidiel je zabrániť tomu, aby krajiny dosahovali veľké deficity, ktoré by mohli ohroziť euro.

Aká je situácia v Bulharsku?

Európska komisia v stredu rozhodla, že Bulharsko splnilo požiadavky, čomu sekundovalo stanovisko ECB. O tejto otázke sa teraz bude hlasovať na zasadnutí ministrov financií EÚ, ktoré je naplánované na 8. júla. Podľa predstaviteľov EÚ je hlasovanie hotovou vecou.

Bulharsko je výnimočné tým, že svoju menu, lev, naviazalo na euro hneď od začiatku menovej únie v roku 1999, ešte pred vstupom do Európskej únie v roku 2007. Bulharsko má tiež veľmi nízku úroveň dlhu, len 24,1 % ročného hospodárskeho výkonu. To je výrazne pod úrovňou 60 % stanovenou v ekonomických kritériách pre členstvo v eurozóne. Posledným krokom bolo dostať infláciu pod referenčnú hodnotu 2,8 %, resp. maximálne o 1,5 % vyššiu, ako je priemer troch členov eurozóny s najnižšou infláciou.

Objavili sa obavy z úrovne korupcie a prania špinavých peňazí v najchudobnejšej krajine EÚ. Komisia a ECB však zistili, že Bulharsko v týchto oblastiach dosiahlo pokrok.

Čo si ľudia v Bulharsku myslia o eure?

Posledný prieskum Eurobarometra, ktorý uskutočnila EÚ, ukázal, že 50 % Bulharov je proti a 43 % za. Medzi dôvody patria obavy z inflácie, nedôvera v oficiálne inštitúcie v krajine, ktorá mala za štyri roky sedem vlád, a rozšírené dezinformácie v sociálnych médiách.

Tejto otázky sa chopili proruskí nacionalistickí politici, ktorí sa zasadzujú za zachovanie národnej meny. Prezident Rumen Radev podnietil protieurové sily návrhom na referendum, ktoré parlament zamietol. Dezinformácie zahŕňali nepravdivé tvrdenia, že euro by umožnilo úradníkom EÚ konfiškovať neaktívne bankové účty alebo používať digitálne euro na kontrolu ľudí.

Od 1. januára sa budú z bankomatov vydávať len eurá, hoci obe meny budú mesiac obiehať v hotovosti. Potom sa budú môcť bankovky v mene lev vymieňať v bankách 12 mesiacov a v Bulharskej národnej banke neobmedzene dlho.

Aké sú výhody členstva v eurozóne?

Euro teoreticky znamená nižšie úrokové sadzby pre podniky a spotrebiteľov a uľahčuje cezhraničný obchod v rámci eurozóny. Spoločnosti sa už nemusia zapájať do devízových transakcií ani sa obávať, že zmeny výmenných kurzov znížia ich zisky alebo majetok. Cestovatelia už nemusia pri dovolenke alebo služobnej ceste do inej krajiny EÚ platiť provízie v zmenárni alebo na účte za kreditnú kartu.

Členské krajiny získavajú miesto v Rade ECB pre stanovovanie sadzieb, a tak majú možnosť vyjadrovať sa k menovej politike celej eurozóny.

Existujú nevýhody alebo riziká?

Krajiny, ktoré vstúpia do eurozóny, strácajú časť právomocí nad vlastnou ekonomikou. Vzdávajú sa možnosti stanovovať vlastné úrokové sadzby a čelia obmedzeniam v oblasti vládnych výdavkov a deficitov, hoci tieto pravidlá sa v praxi ukázali ako flexibilné. A už nemôžu získať konkurencieschopnosť voči iným krajinám tým, že umožnia devalváciu výmenného kurzu svojej meny.

Na dlhovú a hospodársku krízu, ktorá otriasla eurozónou v rokoch 2010 – 2015, zostávajú trpké spomienky. Po tom, ako Grécko priznalo, že jeho deficit a dlhy sú oveľa vyššie, než sa pôvodne uvádzalo, skončilo nesplácaním svojich dlhov a otrasy na trhu sa rozšírili aj do ďalších krajín eurozóny.

Grécko, Portugalsko, Írsko, Španielsko a Cyprus boli zachránené pôžičkami od ostatných vlád eurozóny výmenou za prísne úsporné opatrenia, ktoré mali vplyv na mnohých bežných ľudí, vrátane štátnych zamestnancov a dôchodcov.

Posilnilo sa odvtedy euro?

Prezidentovi ECB Mariovi Draghimu sa pripisuje zásluha na zažehnaní krízy v eurozóne v roku 2012, keď povedal, že centrálna banka urobí „všetko, čo bude potrebné“ na záchranu eura. ECB vtedy uviedla, že by mohla intervenovať na dlhopisových trhoch, aby podporila krajiny postihnuté turbulenciami, čo bola poistka, ktorá trhy upokojila, aj keď sa nikdy nepoužila.

Neskôr boli pridané ďalšie záchranné mechanizmy, vrátane záchranného fondu eurozóny a presunu bankového dohľadu z niekedy laxných národných orgánov dohľadu na ECB.

Prečo nie je všetkých 27 členov EÚ v eurozóne?

Krajiny súhlasili so vstupom do eurozóny v rámci vstupu do EÚ, ale nie všetky vyvinuli úsilie na splnenie ekonomických požiadaviek. Na pripojenie sa k eurozóne neexistuje časové obmedzenie.

Dánsku bola udelená výnimka, zatiaľ čo Švédsko odmietlo euro v referende v roku 2003 napriek tomu, že nemalo výnimku a nemá stanovený cieľový dátum vstupu. Ďalšími krajinami, ktoré nie sú členmi eurozóny, sú Česko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.

Predstavitelia Poľska, najväčšieho štátu, ktorý nie je členom eurozóny, neprejavili veľký záujem o vstup do eurozóny napriek tomu, že uznali povinnosť jedného dňa sa pripojiť. Víťaz nedeľňajších prezidentských volieb Karol Nawrocki viedol kampaň za zachovanie zlotého. Ekonomika krajiny sa výrazne rozvíjala aj bez členstva v eurozóne a za posledné dve desaťročia sa zdvojnásobila, keďže životná úroveň krajiny sa po oslobodení od komunistickej vlády v roku 1989 takmer vyrovnala západnej Európe.

Prečítajte si tiež:

• Bulharsko čelí protestom pre plánované prijatie eura, časť obyvateľov sa obáva chudoby
• Bulharsko by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu v európskom obrannom úsilí, tvrdí António Costa