Bulharsko odmietlo posielať Ukrajine ďalšie zbrane, Radev presadzuje diplomatické riešenie

Namiesto toho novovymenovaný minister obrany Dimitar Stoyanov vyzval bojujúce strany, Kyjev a Moskvu, aby začali priame rokovania – návrh, ktorý minulý týždeň odmietol prezident Vladimir Putin v reakcii na list, ktorý mu poslal Volodymyr Zelenskyj a odkázal mu, že ak chce osobné stretnutie, v Moskve má dvere otvorené.

Podľa Stoyanova: „Bulharská strana neplánuje dodávať ukrajinskej armáde ďalšie zbrane. Už sme jasne vyhlásili, že vojna na Ukrajine sa nevyrieši na bojisku … Je čas hľadať spravodlivý mier, o ktorom rozhodnú obe strany“.

„Ukrajina potrebuje viac ľudí, nie viac zbraní. Má dosť zbraní, takže neplánujeme dodávať ukrajinskej armáde ďalšie zbrane,“ dodal.

Bulharsko, člen NATO a Európskej únie, posielalo Ukrajine v rokoch 2024 a 2025 protitankové strely, obrnené vozidlá, mínomety, protilietadlové zbrane, pechotné zbrane a húfnice. Predtým exportovalo prevažne európskym sprostredkovateľom, ktorí zbrane zvyčajne predávali ďalej na Ukrajinu, zatiaľ čo Sofia tvrdila, že o tom nevie.

V marci Ukrajina a Bulharsko uzavreli 10-ročnú bilaterálnu dohodu o bezpečnostnej spolupráci, ktorá zahŕňa spoločnú obrannú výrobu a zdieľanie spravodajských informácií.

Bývalý bulharský prezident Rumen Radev, ktorý teraz ako premiér vedie novú vládu, dostal varovanie z Kyjeva, aby nepodkopával podporu Európskej únie, hoci sa snažil zabrániť Bulharsku vo vyzbrojovaní armády Volodymyra Zelenského.

Zatiaľ čo Bulharsko ustúpilo od svojich skorších záväzkov, Ukrajina sa dohodla na dodávkach technológií pre bezpilotné lietadlá (UAV) do Lotyšska. Kyjev a Riga podpísali dohodu, ktorá tomuto pobaltskému štátu poskytuje lepší prístup k technológiám a odborným znalostiam dronov.

Rumen Radev presadzuje diplomatické riešenie

Bulharsko už nebude Ukrajine poskytovať zbrane zo svojich vojenských zásob, potvrdil v stredu 10. júna premiér Rumen Radev, čím došlo k významnému posunu v politike tohto členského štátu voči NATO a EÚ, píše TEC.

V prejave pred zasadnutím vlády v Sofii Radev povedal, že vláda „ukončuje dodávky zbraní z bulharskej armády na Ukrajinu“, pričom argumentoval, že konflikt nemožno vyriešiť vojenskými prostriedkami.

Bulharsko Ukrajine „už dalo dosť“, vyhlásil a zdôraznil: „Už sme dali dosť, zatiaľ čo naša krajina naďalej trpí sociálno-ekonomickými škodami spôsobenými touto krvavou vojnou,“ povedal a namiesto toho vyzval k „hľadaniu diplomatického riešenia“.

Radev, bývalý prezident, ktorý sa stal premiérom po tom, čo jeho koalícia Progresívne Bulharsko získala v aprílových voľbách parlamentnú väčšinu, je už dlho jedným z najvýznamnejších zástancov dialógu s Ruskom v Európskej únii.

Spolu s osobnosťami, ako sú slovenský premiér Robert Fico a bývalý maďarský líder Viktor Orbán, opakovane spochybňoval účinnosť pokračujúcej vojenskej podpory Ukrajine a argumentoval, že diplomacia by mala zohrávať väčšiu úlohu v úsilí o ukončenie vojny.

Napriek zmene politiky sa očakáva, že bulharský obranný priemysel zostane dôležitým zdrojom munície pre Kyjev. Bulharskí výrobcovia munície sovietskeho kalibru rozšírili výrobu od začiatku vojny v roku 2022, hoci sa táto munícia zvyčajne predáva do iných krajín EÚ, odkiaľ sa následne prepravuje na Ukrajinu, ako sme spomenuli vyššie.

Rozhodnutie vlády však vyvolalo kritiku doma. Stredopravicová, probruselská strana GERB, na čele s bývalým premiérom Bojkom Borisovom, varovala, že zastavenie priamej vojenskej pomoci riskuje podkopanie „dôvery v Bulharsko ako spojenca“.

Radevove výzvy na obnovenie dialógu s Moskvou však odrážajú debatu, ktorá sa čoraz viac objavuje v celej Európe. Hoci sa Brusel od začiatku vojny na Ukrajine vo veľkej miere snažil izolovať Rusko, viacerí vysokopostavení európski lídri nedávno naznačili, že diplomatické kanály bude možno nakoniec potrebné opäť otvoriť.

Prečítajte si tiež:

• Prečo Zelenskyj napísal list Putinovi a čo znamená odpoveď Kremľa
• Rozpad európskej bezpečnosti, Arménsko v OZKB, “zázraky”, Lavrov vyvolal výrokmi rozruch