Môj profil 
Predplatné
Za vlády Márie Terézie verbári obchádzali dediny, za Miloša Zemana budú obchádzať sociálne siete. Berte so s nadhľadom, ale pravdou zostáva, že česká armáda prišla s novou stratégiou, ako nájsť nových vojakov. Regrútov bude hľadať na Instagrame, Facebooku alebo YouTube. Za srdiečko alebo lajk hajde do uniformy a obhajovať euroatlantické záujmy v africkom Mali.
Česká armáda starne, a to je vážny problém. Dnes je priemerný vek českého vojaka 37 rokov, staršia je len belgická armáda s priemerom 40 rokov. Naproti tomu francúzsky vojak má v priemerne 33 rokov, americký pilot 30 rokov a mariňák dokonca len 25 rokov.
Česká armáda starne pritom už niekoľko rokov. V roku 2009 bol priemerný vek 33 rokov, v roku 2014 už to bolo 36 rokov. Podľa expertov je to spôsobené tým, že sa pred desiatimi rokmi takmer zastavil nábor a mladí ľudia vôbec neprichádzali. Preto armáda doslova zostarla.
Ministerstvo obrany si láme hlavu, čo s tým. Zatiaľ problém s náborom nie je kritický, ale podľa náčelníka generálneho štábu Aleša Opata by v blízkej dobe mal byť. Predovšetkým, keď armáda bude musieť brať regrútov, z takzvanej generácie Z. Ide o narodených v 90. rokoch, ktorí vyrástli na internete, sociálne siete sú ich domovom a mobilný telefón nedajú z ruky.
“Je nám jasné, že v oblasti regrutácie sa musíme posunúť do mobilných aplikácií, sociálnych sietí, bublín a musíme byť aktívnejší v internetovom priestore,” povedal generál Opata.
Sputnik sa opýtal dvoch expertov, čo si o nápade českej obrany myslia. Najprv názor Stanislava Mackovíka, známeho politika, bývalého poslanca KSČM a člena snemovne výboru pre obranu.
“Chápem, že sociálne siete majú svoje čaro a môžu niekoho osloviť. Avšak dlhodobo nesystémový prístup k náboru nových vojakov nemôže zmeniť ten najlepší inzerát. Po roku 1989 bolo naše vojenské školstvo úmyselne devalvované a následne prakticky rozvrátené.
Čas ukázal, že niektorí absolventi socialistických vojenských gymnázií, stredných odborných škôl a vysokých škôl sa uplatňujú aj v rámci velenia NATO. Nijako im absolutórium, vyššie spomínaných inštitúcií, nerobí vrásky na duši a ani neprevádzkujú sebemrskačstvo, hlavne keď kariéra nesie. Stačilo im len prejsť z oslovenia súdruha na sira.
Armáda však nedokázala za uplynulé roky vytvoriť koncepciu a v rámci nej plánovať. Je trápne, že sa pomocou inzerátov hľadajú, napríklad piloti vrtuľníkov. Ešte trapnejší je text, ktorý má osloviť profesionálnych pilotov k nástupu do armády.
Nejaký personálny logistik vymyslel takýto slovosled: ‘Je tvoja povaha dobrodružnejšia, než, aby si bol dopravným pilotom s pevným letovým poriadkom?’ Podľa môjho názoru lietanie, rozhodne nie je len o dobrodružstve. Lákať niekoho týmto sloganom vypovedá len o bezradnosti, ako riešiť problém. Sme v 21. storočí a moderná technika vyžaduje profesionálny prístup.
Toto je nadutý amatérismus, keď sa velenie Armády ČR domnieva, že sa podarí počas piatich rokov zohnať 40 pilotov pomocou agitky pre predškolské deti. Prečo si velenie AČR nechalo odísť desiatky pilotov do civilu? Prečo súčasné vojenské školstvo nie je schopné produkovať každoročne potrebný počet absolventov s príslušným vzdelaním? Len sa pozrite na realitu.
Napríklad, pre afganskú armádu sa cvičilo a cvičí na našom území veľké množstvo budúcich letcov. Kapacity našej armády a výcvikového centra sú, ale také, že veľkú časť letového výcviku títo zahraniční adepti prekonávajú u civilných prevádzkovateľov vrtuľníkov. Niečo tu nefunguje, ale rad zodpovedných politikov a veliteľov má v tomto Kocúrkove odvahu rinčať zbraňami okolo ruských hraníc.
Zároveň, už nie sú tak lákavé podmienky, ktoré Armáda ČR ponúka regrútom. Zvlášť absolventov vysokých škôl dnes nenadchne suma pod päťdesiat tisíc českých korún a k tomu všetky tie peripetie, ktoré so sebou nesie služba v armáde. Do zahraničných misií sa tiež každému nechce. Veď sa tam umiera a mnohokrát úplne v cudzom záujme.
Žiadna vlečúca sa vojna v Afganistane by nemusela byť, ak by nebola operácia Cyklón, ktorú režírovala americká spravodajská služba. Armáda ČR sa stala obrazom ponovembrovej politiky. Je personálne vyprázdnená, a preto mnohokrát funguje na nadčasoch ľudí, ktorí majú odbornosť a práca ich ešte baví. Často im tie podmienky v práci zhoršuje byrokracia a nezáujem o ich problémy.
Dnešní mladí ľudia chcú peniaze a užívať si. Mnoho mladých ľudí zaujíma voľný čas a peniaze sú len jeho doplnkom. Armáda – to je disciplína a organizovanie času. Nárazové akcie náborárov a platená inzercia v rubrike ‘prácu ponúka’ situáciu v personálnej oblasti nezmení,” hovorí expert na obrannú politiku.
Pán Mackovík zdôrazňuje, že každá armáda potrebuje predovšetkým profesionála, odhodlaného sa obetovať. Ponovembrová spoločnosť, ale veľa skutočných hrdinov neprodukuje.
“Hrdinom súčasnosti sa stáva ten, kto nadáva na nášho prezidenta alebo ukazuje policajtom, že sú jedničky. Takéto podhubie zároveň generuje myšlienkových atlétov, ktorí sa zaujímajú predovšetkým o výraznú farbu šnúrok na topánkach. O súčasnej armáde alebo polícii sa toho žiaci a študenti v školách veľa nedozvedia. V školách je toľko skreslených ideológií ako nikdy predtým. Veď nepoznajú ani históriu a pojem hrdosť je skoro sprostým slovom.
Elektronické médiá sa rozhodne veľmi nepretrhnú pri propagácii našich ozbrojených zložiek, tak sa ničomu nečudujme. Väčšina oznámení v médiách o našej armáde sa točí okolo korupcie, predražených zákaziek alebo o stratách na životoch vojakov. To všetko zarámované do vyhlásenia rusofóbov, ktorí sa modlia k euroatlantickým väzbám.
Z toho všetkého okolo, je veľká časť mladých ľudí presvedčená, že budú stále zdraví a vždy bohatí. Tým smerom ich orientuje systém, ktorý je plný cynizmu a bezohľadnosti. Každý druhý pravicový politik hovorí, že štát prekáža. Nečudujme sa teda, že armáda je personálne tam, kde je.”
Dnes je priemerný vek českého vojaka 37 rokov, staršia v rámci NATO je len belgická armáda s priemerom 40 rokov. Ako k tomu došlo? Odpoveď je naporúdzi. “Armáda má útvary, ktoré nemajú zodpovedajúci početný stav. Niektoré druhy vojsk už nemáme vôbec. Rad schopností je stratený. Vybrané jednotky sú zaraďované medzi, tzv. elitu. Iné slúžia na technike z minulého storočia bez výhľadu na niečo nové. Veľa z osvedčených metód výcviku a vzdelávania vojenských profesionálov bolo zatratené. Avšak veľa hlúpostí sa prevzalo zo zahraničia.
Bola doba, keď bol vek začínajúceho pilota nadzvukového lietadla okolo 22 rokov. Teraz majú začiatočníci na Gripene cez tridsať. Veľakrát sú vojaci nútení opúšťať armádu pred dosiahnutím rokov výsluhy. Dôvod sa vždy nájde. Šetria sa tým údajne peniaze z rozpočtu. To všetko sa v spoločnosti vie.
Časť ľudí privádzajú do armády existenčné dôvody, keď nemôžu nájsť prácu, tak prichádzajú slúžiť aj vo vyššom veku. Iní v mladom veku nemajú zodpovedajúci zdravotný stav. Ďalší nezvládnu fyzické požiadavky. Nepomáha ani zníženie týchto kritérií. Neinvestuje sa do techniky, a hlavne do ľudí. Raz za čas príde snaha vládnucich špičiek minúť naraz miliardy. Potom nasledujú roky sľubov a vzhliadania. Takýto systém bez perspektív veľmi neláka,” hovorí Stanislav Mackovík.
Sputnik sa taktiež spýtal na názor experta na internetový marketing, zakladateľa pražskej agentúry Sugar Free Media Olimžona Aripova.
“Je jasné, že pre českú armádu je taká metóda novinkou. To, ale nemožno povedať o iných krajinách, kde nábor nových vojakov, prostredníctvom sociálnych sietí a ďalších online nástrojov, ide na plné obrátky,” hovorí expert na internetový marketing.
Aký efekt môže mať sama snaha štátnych orgánov prilákať na svoju stranu mladých užívateľov Instagramu alebo Facebooku? Má štát v týchto zákutiach internetu svoje miesto? Aripov mieni, že je nutné vziať do úvahy vzťah súčasnej generácie k militarizácii a pacifizmu. Efektivita kampane bude priamo závislá od obsahu, ktorý bude štát prostredníctvom marketingových agentúr na sociálnych sieťach vytvárať.
“Spoločnosť, ktorá dáva prednosť mieru a pokoju, bude príkro, až agresívne vnímať vtieravé pokusy verbovať ľudí do armády. Zdá sa mi, že českú mládež nebude táto otázka príliš zaujímať. Obzvlášť v porovnaní s obsahom o hudbe, kultúre alebo umení.”
Nestali sa českí generáli obeťou módy? Nezveličuje sa dnes vplyv sociálnych sietí na mládež? Expert si myslí, že bez fundovaného prístupu to tak môže byť. “V súčasnej dobe sa úloha sociálnych sietí veľmi zveličuje. Bez náležitého prístupu a chápania svojho publika, autorom nekvalitného obsahu hrozí, prinajmenšom absolútny nezáujem alebo drsné komentáre,” hovorí Olimžon Aripov.
.JPG)
.jpg)
