Môj profil 
Predplatné
Britský minister obchodu financií Liam Fox v tejto súvislosti v programe BBC povedal, že vo svete je niekoľko veľmi veľkých trhov, z čoho bude môcť Británia po brexite ťažiť. Rokovania s USA sa podľa neho začnú 24. júla.
Británia síce nemôže oficiálne podpísať obchodné dohody s inými krajinami až do vystúpenia z EÚ v marci 2019, ale môže si pripraviť základy pre ich ratifikáciu v čo najkratšom čase po brexite. Rýchle uzavretie nových obchodných zmlúv je kľúčové pre premiérku Theresu Mayovú, ak chce splniť svoje sľuby.
Hodnota britského exportu tovarov a služieb do USA pritom prevyšuje o viac ako 37 miliárd libier (zhruba 42 miliárd eur) hodnotu dovozu z Ameriky. To ukazuje, aká dôležitá je vzájomná dohoda pre Londýn.
Predchádzajúci americký prezident Barack Obama pritom vlani pred referendom varoval Britov, že Spojené kráľovstvo bude na konci radu čakateľov na uzavretie obchodnej dohody, ak budú hlasovať za brexit.
Trump však zaujal pozitívnejší postoj k Londýnu. V januári pre noviny Times povedal, že USA “budú tvrdo pracovať, aby rýchlo dosiahli dobrú dohodu”.
V máji zase vyhlásil, že Spojené kráľovstvo bude môcť aj po brexite pokračovať v obchodovaní s USA minimálne za rovnakých podmienok ako dnes.
Napriek tomu Times v apríli varovali, že po rozhovoroch s nemeckou kanceláriou Angelou Merkelovou by Trump mohol v konečnom dôsledku uprednostniť rozhovory s EÚ. To by bola tvrdá rana pre Mayovú.
Spojené kráľovstvo totiž potrebuje dohodu viac ako USA, a nemá v rukách žiadne páky. Washington by tak mohol prinútiť Londýn, aby súhlasil s tým, že britské finančné služby budú podliehať pravidlám Wall Street. A tiež dotlačiť Spojené kráľovstvo, aby otvorilo odvetvia, ako je napríklad zdravotníctvo, americkej konkurencii. USA sa môžu tiež pokúsiť oslabiť britské potravinové štandardy.
Vyhlásenie ministra Foxa naznačuje, že vláda premiérky Mayovej stále plánuje odísť aj z bezcolnej únie, ktorá bráni uzatváraniu obchodných dohôd s tretími stranami. Po júnových predčasných voľbách, v ktorých vládni konzervatívci stratili väčšinu v parlamente, sa pritom objavili špekulácie, že Londýn si možno zvolí mäkší brexit a udrží si prístup na jednotný európsky trh.
“Deväťdesiat percent svetového hospodárskeho rastu v najbližších 10 rokoch bude mimo Európy,” povedal Fox. “Ak my, ako krajina, chceme generovať bohatstvo potrebné na financovanie vecí, ktoré každý chce – pokiaľ ide o výdavky na verejné služby – tak tento rast budeme musieť zabezpečiť niekde inde,” dodal.
.JPG)
