Brasília 1. septembra (TASR) – Federálny súd v Brazílii súhlasil so začatím vôbec prvého súdneho procesu súvisiaceho so zločinmi vojenskej diktatúry v Brazílii v rokoch 1964-85. Obvinenými sú dvaja bývalí vojaci zodpovední za únos ľavicovo orientovaných odporcov režimu. Informovali o tom v piatok brazílske úrady.
Sudca brazílskeho štátu Pará prijal argumenty prokuratúry, ktorá konštatovala, že zločiny, ktorých sa mali obvinení niekdajší vysokopostavení vojaci dopustiť, nemôžu byť omilostené amnestiou z roku 1979, pretože sa nikdy nenašli telá obetí únosov.
Prokuratúra obvinila majora v zálohe Licia Maciela a plukovníka v zálohe Sebastiaoa de Mouru z únosov počas cielených útokov vojenského režimu voči členom ľavicovej partizánskej skupiny Araguaia.
Komunistickí vzbúrenci, ktorí sa v rokoch 1972-75 postavili na odpor vojenskej diktatúre, pôsobili v oblasti rieky Araguaia v štátoch Goiás, Pará and Maranhao. V spomenutom období sa nenávratne "stratilo" 62 členov tohto hnutia odporu.
Súdny proces s bývalými vojakmi privítali miestne ľudskoprávne organizácie. "Je to obrovský úspech, ktorý prišiel po 40 rokoch boja za ľudské práva v Brazílii," konštatovala podľa agentúry AP Victoria Graboisová zo skupiny Torture Never Again so sídlom v Rio de Janeiro.
V Brazílii v súčasnosti prebieha zanietená spoločenská diskusia o tzv. "komisiách pravdy", ktoré nedávno zriadila vláda s cieľom preskúmať zločiny spáchané počas vojenskej diktatúry.
Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová, ktorá v minulosti bola členkou inej marxistickej gerilovej skupiny, podpísala zákon o zriadení komisií historikov vlani v novembri. Proti ich vzniku protestovali bývalí vojaci, ktorí vláde doručili petíciu so stovkami podpisov.
Rousseffová strávila počas vojenského režimu tri roky vo väzení. Podľa vlastných slov prežila najmenej 22 dní mučenia rôznymi praktikami zo strany vtedajších väzenských dozorcov.