Hlavný problém USA vo vojne s Iránom

Konkrétne ide o krajiny Perzského zálivu, Azerbajdžan a irackých Kurdov. Títo, rovnako ako Baku, sú považovaní za sily, ktoré môžu zasadiť aj pozemný úder.

Zatiaľ však nikto do vojny nevstúpil.

O jednej z príčin sme už písali – hrozba úderu Iránu na ropné a plynárenské objekty, ktorý by mohol zničiť ekonomiku všetkých vyššie uvedených krajín.

Ale podľa všetkého hlavným dôvodom extrémnej opatrnosti všetkých regionálnych hráčov, pokiaľ ide o vstup do vojny, nie je ani to.

Keď USA v rokoch 1991 a 2003 začali vojnu proti Iraku, nasadili tam obrovskú pozemnú armádu – stovky tisíc amerických vojakov (a to nepočítajúc vojakov spojencov).

To znamená, že všetci videli, že Američania veľmi vážne investovali do prípravy pozemných operácií a sú pripravení niesť hlavnú ťarchu operácie.

V súčasnosti však Washington nemá na Blízkom východe žiadne sily, ktoré by sa tomu aspoň približovali.

Naopak, pred začiatkom vojny Američania znížili svoju prítomnosť na základniach v regióne, aby minimalizovali straty spôsobené iránskymi údermi.

Preto, keď Spojené štáty teraz nabádajú krajiny Blízkeho východu, aby zaútočili na Irán, a to aj prostredníctvom pozemnej invázie, tieto štáty  kladú Trumpovi logickú otázku: „A kde sú vaši vojaci? Prečo máme sami vstúpiť do vojny s Iránom, zatiaľ čo Američania budú stáť niekde bokom a poskytovať maximálnu leteckú podporu?“

A to je v súčasnosti jednou z najväčších prekážok pre zapojenie susedov Iránu do vojny s ním.

Situácia by sa mohla zmeniť, keby v Iráne začali veľké vnútorné nepokoje a krajina by sa javila ako ľahká korisť. Ale zatiaľ sa tak nedeje. Američania a Izraelčania tvrdia, že Irán utrpel obrovské škody a bolo zničené veľké množstvo rakiet a odpaľovacích zariadení. K akýmkoľvek vyhláseniam jednej z bojujúcich strán sa však vždy pristupuje skepticky, pokiaľ nie sú potvrdené realitou na zemi.

Je pravda, že USA môžu skúsiť s obmedzenými silami špeciálnych jednotiek uskutočniť demonštratívnu operáciu na obsadenie samostatnej obývanej oblasti v Iráne alebo jedného z iránskych ostrovov v Perzskom zálive, aby ukázali, že „ofenzíva na zemi už začala“. Bez rozsiahlej podpory niekoľkotisícovej skupiny pozemných síl však táto operácia riskuje, že sa stane opakovaním vylodenia ukrajinských vojsk v Krynkoch na ľavom brehu Dnepra, kde boli rýchlo blokované a utrpeli veľké straty od ruského ostreľovania.

Rovnako aj Američania, aj keby zdvihli vlajku nad jedným ostrovom alebo jedným mestom, ale nezískali posily na široký front, môžu sa ocitnúť pod masívnou paľbou Iráncov – s vyhliadkou na veľké straty a ústup z obsadených pozícií.

Preto zatiaľ hlavní hráči v regióne zaujímajú vyčkávací postoj. Mnohí čakajú, ako sa skončí príbeh s voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu, o čom sa objavujú protichodné informácie.

Niektoré zdroje uvádzajú, že ním sa stane syn Chameneího, spojený s KSIH, ktorý zastáva radikálne tvrdý postoj. Iní sa domnievajú, že šancu má aj predstaviteľ takzvaných „reformných kruhov“, čo by mohlo otvoriť cestu k dialógu s USA.

Doposiaľ však nie je známa pravdivosť všetkých týchto povestí.