Syn nebohého gen. Milana Lučanského zaslal na Európsky súd pre ľudské práva reakciu na intervenciu Verejného ochrancu práv

VOP vo svojej intervencii identifikoval mimoriadne prísny režim kolúznej väzby v rozhodnom období, charakterizovaný 23-hodinovou izoláciou v cele bez možnosti ďalších aktivít mimo nej a výrazne obmedzeným kontaktom s rodinou. Právna úprava v tom čase neobsahovala podľa VOP osobitné časové limity kolúznej väzby ani jasné pravidlá pre povoľovanie návštev, telefonovania a korešpondencie, čo v praxi umožňovalo dlhodobé a neprimerane prísne zásahy do súkromného a rodinného života.

Sťažovateľ Adam Lučanský vo svojom vyjadrení adresovanom ESĽP pripomenul, že tieto nedostatky roky poukazoval aj Európsky výbor na zabránenie mučenia (CPT), ktorý opakovane kritizoval obmedzený rozsah kontaktov (návštevy, telefonické kontakty) osôb vo väzbe, systematické oddeľovanie väzňov od návštevníkov sklom, absenciu pracovných, vzdelávacích a športových aktivít mimo cely a 23-hodinový pobyt v cele v stave nútenej nečinnosti. Podľa sťažovateľa sa tieto systémové problémy plne prejavili aj v prípade jeho otca, ktorý bol držaný v samoväzbe bez primeraných aktivít a bez reálneho kontaktu s rodinou. Žiadosť o telefonický kontakt s manželkou bola zamietnutá a viaceré listy mu boli doručené s oneskorením a až po jeho smrti.

Nad rámec zistení VOP sťažovateľ poukazuje aj na ponižujúce zaobchádzanie s jeho otcom počas hospitalizácie, keď bol opakovane spútavaný, a to aj v pooperačnom stave po anestézii: „Takýto postup je v rozpore s judikatúrou ESĽP, ktorý v podobných prípadoch konštatoval porušenie zákazu ponižujúceho zaobchádzania. Použitie donucovacích prostriedkov pritom mohlo v stave, v akom sa môj otec nachádzal, viesť k nečakanej strate koordinácie pohybu a tým aj k následnému zraneniu pri páde z invalidného vozíka. Pokiaľ ide o prax spútavania väznených osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá je prípustná aj z preventívnych dôvodov, ide o ďalší systémový problém, ktorým by sa mal VOP v budúcnosti zaoberať,“ upozorňuje Lučanský a poukazuje na príslušné časti správy CPT o návšteve Slovenska z roku 2018. Správa kritizovala prax spútavania odsúdených počas lekárskeho ošetrenia ako neprijateľnú s tým, že porušuje ich dôstojnosť a bráni vytvoreniu správneho vzťahu medzi lekárom a pacientom a navyše môže poškodiť stanovenie objektívneho lekárskeho nálezu. CPT skonštatoval že skúsenosti rôznych európskych krajín ukázali, že je reálne možné vyhnúť sa použitiu pút pri lekárskom ošetrení bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť zdravotníckeho personálu alebo lekárske tajomstvo. Gen. Lučanský žiadne bezpečnostné riziko pre nikoho nepredstavoval, zaobchádzanie s ním preto bolo v úplnom rozpore s vyššie uvedenými medzinárodnými štandardmi. Ani v tomto ohľade nebola právna úprava a prax zmenená.

Sťažovateľ zároveň namieta porušenie procesných povinností podľa článkov 2 a 3 Dohovoru, keďže vyšetrovanie zranení vzniknutých počas väzby ani vyšetrovanie samotného úmrtia podľa jeho názoru nespĺňali požiadavky nezávislosti, dôkladnosti a preskúmania všetkých možných verzií udalostí. Poukazuje na rozpory v znaleckých záveroch, na procesné pochybenia pri dodatočných úkonoch po pitve, ako aj na nevykonanie navrhovaných dôkazov vrátane znaleckého dokazovania z odboru psychológie.

Vo vzťahu k prevencii samovrážd sťažovateľ uvádza, že hoci normatívny rámec môže pôsobiť komplexne, jeho účinnosť závisí od dôslednej aplikácie v praxi. Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie aj štandardy CPT zdôrazňujú potrebu systematického skríningu po nástupe do väzby, aktívneho zapojenia celého personálu, minimalizovania izolácie a zachovania rodinných kontaktov ako významného ochranného faktora. Podľa sťažovateľa tieto princípy v danom prípade naplnené neboli.

Sťažovateľ sa preto stotožňuje so záverom VOP, že identifikované problémy nepredstavujú len izolované zlyhania, ale sú súčasťou širších systémových výziev pri ochrane osôb pozbavených slobody.

„Nejde len o minulosť našej rodiny. Ide o to, či štát dokáže garantovať dôstojnosť, bezpečnosť a spravodlivé vyšetrenie každému človeku, ktorého zbaví slobody. Bez toho nemôže existovať dôvera v právny štát,“ uviedol sťažovateľ.