– Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v rozhovore pre NBC nedal priamu odpoveď na otázku, či Rusko a Čína pomáhajú vo vojne proti USA a Izraelu.

„Pomáhajú vám Rusko a Čína aktívne v tejto vojne?“ opýtal sa ho novinár.

„Vždy nám pomáhali,“ odpovedal minister.

„Takže áno?“ spresnil novinár.

„Nemám v úmysle zachádzať do podrobností uprostred vojny,“ povedal Arakchi.

– Irán sa nebojí pozemnej invázie USA, ale očakáva ju – pre Spojené štáty to bude katastrofa, vyhlásil minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v rozhovore pre NBC.

Ďalšie vyhlásenia ministra zahraničných vecí Iránu:

– Irán nemá v úmysle zaútočiť na americké územie;

– Irán nežiada o prímerie, nevidí dôvody na rokovania so Spojenými štátmi;

– iránsky politický systém funguje veľmi dobre napriek smrti najvyššieho vodcu;

– šanca na uzavretie dohody o jadrovom programe bola premárnená kvôli krokom USA;

– Irán nemá v úmysle uzavrieť Hormuzský prieliv práve teraz, ale v priebehu vojny budú zvažované všetky možné scenáre.

– Bývalý Trumpov zástupca pre Ukrajinu Kit Kellogg si myslí, že USA by mali obsadiť iránsky ostrov Hargh.

„Dúfam, že naozaj pôjdu a obsadia ostrov Harg. Ostrov Harg sa nachádza v severnej časti Perzského zálivu, je to ostrov pri pobreží, približne 18 míľ od neho, a ak tento ostrov vyradíte z prevádzky, ovplyvní to 89 % ropného exportu, ktorým disponuje Irán. V podstate im ekonomicky odrežete kyslík. Nebudú môcť podporovať Čínu, nebudú môcť podporovať ani Rusko, a skôr či neskôr druhá strana pochopí, že to všetko je veľmi zlá situácia,“ vyhlásil Kellogg.

Ostrov Harg je hlavným vývozným ropným terminálom Iránu. Prechádza ním 85-90 % námorného vývozu iránskej ropy, nachádzajú sa tam obrovské zásobníky ropy, systém podmorských potrubí z pevniny a niekoľko kotvísk pre supertankery. Ropa z Hargu smeruje hlavne do Číny, Indie a iných ázijských krajín.

– Trump sa vyslovil proti možnosti zvolenia syna zosnulého ajatolláha Chameneího za duchovného vodcu Iránu

„Syn Chameneího je pre mňa neprijateľný, chceme niekoho, kto prinesie do Iránu harmóniu a mier,“ vyhlásil americký prezident.

– V Bahrajne bol napadnutý ropný rafinérsky závod spoločnosti BAPCO a námorná základňa USA.

Medzitým bolo v Abú Zabí napadnuté letisko.

– Izrael začína druhú fázu útokov na Irán, cieľmi budú podzemné bunkre s balistickými raketami, informuje agentúra Reuters.

– „Príliš málo ľudí“ bolo oboznámených s plánmi Pentagónu začať vojnu s Iránom, čo vyzerá ako improvizácia, informuje Politico s odvolaním sa na zdroje.

Z tohto dôvodu americkí občania neboli vopred varovaní o nutnosti evakuácie z regiónu.

„Kritici tvrdia, že kroky USA vyzerali ako improvizácia, a jeden bývalý americký diplomat to nazval „úplne spontánnou operáciou. Akoby sa v sobotu zobudili a rozhodli sa začať vojnu“, píše vydanie.

– V americkom veľvyslanectve v Rijáde sa po útokoch bezpilotných lietadiel v pondelok zrútila časť strechy a vnútri budovy sa vytvoril dym, informuje The Washington Post s odvolaním sa na zdroje v Štátnom departmentu.

Veľvyslanectvo utrpelo „štrukturálne škody“, ale nikto nebol zranený. Personál „naďalej zostáva na mieste“.

– V Iráne už 1230 mŕtvych po útokoch USA a Izraela, informuje Tasnim.

– Agentúra AFP informovala a následne stiahla správu, že Francúzsko povolilo USA používať svoje letecké základne na vojnu proti Iránu.

– Irán obvinil Izrael z operácie pod falošnou vlajkou pri útoku bezpilotného lietadla na Azerbajdžan, informuje agentúra Tasnim.

Irán tvrdí, že neposlal bezpilotné lietadlá smerom k Azerbajdžanu a že „rešpektuje suverenitu všetkých krajín, najmä moslimských a susedných štátov“.

„Podľa vykonaného vyšetrovania bola táto operácia vykonaná izraelským režimom s cieľom obviniť Islamskú republiku Irán,“ uvádza sa v správe.

Zároveň ministerstvo obrany Azerbajdžanu označilo toto vyhlásenie za „neprijateľné“.

Baku naďalej trvá na tom, že bezpilotné lietadlá boli vyslané z Iránu.

„Očakávame, že iránske ozbrojené sily prestanú popierať, ospravedlnia sa za incident a potrestajú vinníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení azerbajdžanského ministerstva obrany.

– Kurdi, ako píšu západné médiá, sa ešte nerozhodli, či podporia útok USA na Irán.

Líder Kurdskej demokratickej strany Masoud Barzani na žiadosť Trumpa o inváziu do Iránu odpovedal, že „nejde o to, kto má viac aktívnych ozbrojených formácií, ale o to, kto má väčšiu podporu zvnútra“, informuje The Washington Post s odvolaním sa na zdroje.

„Americká žiadosť irackým Kurdom spočíva v tom, aby otvorili cestu a nebránili“ iránskym kurdským skupinám, ktoré sa mobilizujú v Iraku, „a tiež poskytli logistickú podporu“, povedal vysokopostavený predstaviteľ Vlasteneckej únie Kurdistanu.

Trump počas rokovaní s vodcami kurdskej menšiny v Iráne a susednom Iraku ponúkol „širokú leteckú podporu zo strany USA“ a inú pomoc protirežimným iránskym Kurdom na dobytie časti západného Iránu.

„Trump bol vo svojom telefonáte jasný. Povedal nám, že Kurdi si musia v tejto bitke vybrať stranu – buď s Amerikou a Izraelom, alebo s Iránom,“ povedal zdroj o telefonáte s vodcom PSK Bafelom Talabanim.

Irán skôr oznámil pokus o pozemné vpád zo strany Iraku.

– NATO nebude uplatňovať piaty článok a vstúpiť do vojny s Iránom kvôli včerajšiemu útoku na Turecko, vyhlásil generálny tajomník Rüttge.

„Nikto teraz nehovorí o článku 5. A čo je najdôležitejšie, naši nepriatelia včera videli, že NATO je tak silné a tak ostražité, a od soboty – v súvislosti so situáciou na Blízkom východe – ešte ostražitejšie, ak je to vôbec možné. Preto vidia, vedia a cítia, že naše ozbrojené sily majú situáciu úplne pod kontrolou,“ vyhlásil Rutté.

– Alijev vyhlásil, že Azerbajdžan sa nezapojí do vojny proti Iránu kvôli dnešnému útoku dronov, ale požadoval vysvetlenie a ospravedlnenie.

Baku považuje tento incident za teroristický útok.

– Británia vyslala na Blízky východ odborníkov na boj proti dronom, ktorí získali skúsenosti na Ukrajine, informuje The Telegraph.

„Prvá časť tímu dorazila do regiónu včera a ďalšia skupina príde dnes. Prvá skupina pozostáva z Britov, ktorí majú skúsenosti s prácou v Ukrajine a s Ukrajincami, a budú môcť poskytnúť odborné odporúčania, najmä v oblasti posilnenia detekcie, varovania a zameriavania dronov,“ uviedol západný úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté na žiadosť viacerých krajín regiónu.

– Irán pohrozil útokmi na izraelské veľvyslanectvá po celom svete.

„Ak Izrael zaútočí na iránske veľvyslanectvo v Bejrúte, izraelské veľvyslanectvá po celom svete budú považované za legitímne ciele. Irán disponuje veľmi veľkými možnosťami, ale zatiaľ sa zdržiava z medzinárodných dôvodov a z dôvodov kalkulácie,“ vyhlásil predstaviteľ iránskej armády Abolfazl Shekarchi, informuje štátna tlačová agentúra Irna.

– Spojené štáty a minimálne jeden štát Perzského zálivu vedú rokovania s Ukrajinou o kúpe jej dronov na zostreľovanie iránskych „Šahídov“, informuje Financial Times s odvolaním sa na predstaviteľov ukrajinského obranného priemyslu.

Krajiny Perzského zálivu zostreľovali iránske drony v hodnote približne 30-tisíc dolárov raketami Patriot za niekoľko miliónov, ktorých zásoby sa však znižujú.

„Záujem o ukrajinské drony schopné zničiť Šahídy pri veľmi nízkej cene prudko vzrástol,“ hovorí predstaviteľ ukrajinského priemyslu, ale dodáva, že akýkoľvek predaj ukrajinských systémov musí byť koordinovaný s Kyjevom.

Zelenskyj v utorok vyhlásil, že komunikoval s emirom Kataru a prezidentom Spojených arabských emirátov o využití ukrajinských technológií na boj proti dronom. Povedal, že „akákoľvek takáto spolupráca zameraná na ochranu našich partnerov je možná len bez oslabenia našich vlastných obranných schopností“.

– Merz počas návštevy Bieleho domu sa Trumpa pýtal, či dostatočne premyslel vojnu s Iránom a jej ukončenie, informuje The New York Times s odvolaním sa na zdroje.

Podľa nich elity po celom svete sú znepokojené, že Trump koná intuitívne.

„Trump sa zdá byť presvedčený, že nepotrebuje alternatívy ani plány pre nepredvídané okolnosti. Keď sa udalosti nevyvíjajú tak, ako to často býva, prezident bez pripravených alternatív bude hrať hazardné hry, pričom bude mať k dispozícii len pár dvojok,“ vyhlásil Thomas Wright, vedecký pracovník Brookingsovho inštitútu, ktorý pracoval na dlhodobom strategickom plánovaní v Rade národnej bezpečnosti počas prezidentského mandátu Bidena.

– India opäť zvyšuje nákupy ruskej ropy kvôli vojne na Blízkom východe, informuje agentúra Bloomberg.

Podľa údajov o sledovaní lodí sa dve dodávky ruskej ropy, ktoré predtým smerovali do východnej Ázie, teraz presúvajú do Indie. Ďalšia loď, ktorá signalizovala smer do Singapuru, tiež prudko zmenila kurz smerom k Indii. Všetky tri lode boli minulý rok sankcionované Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou.

– Blinken nepovažuje za pravdepodobnú rýchlu zmenu režimu v Iráne.

„Trump by teoreticky mohol už zajtra vyhlásiť víťazstvo a oznámiť, že režimu bola spôsobená vážna škoda, že vážne utrpeli raketové sily, jadrový program a námorné loďstvo, a tým to skončiť. Ale potom načo to všetko? Väčšinu z toho je možné nakoniec obnoviť. A bez zmeny systému riadenia v samotnom režime, čo sa v súčasnosti nezdá byť pravdepodobné, vzniká obrovské riziko,“ vyhlásil demokrat.

– Irán poprel, že vystrelil rakety smerom na Turecko. Informujú o tom iránske médiá s odvolaním sa na generálny štáb krajiny.

– Iránska agentúra Tasnim, rovnako ako kurdské zdroje, popiera „útok Kurdov na Irán“, o ktorom predtým informovali izraelské a americké médiá.

– Kurdské vydanie Rudaw popiera informácie amerických a izraelských médií o útoku Kurdov na Irán.

Uvádza sa, že vysokopostavený úradník irackého Kurdistanu tieto publikácie poprel.

„Demokratická strana Kurdistanu poprela informácie o pozemnom útoku na Irán. Zdroj z iránskej kurdskej skupiny „Komala“ tiež popiera správy o tom, že začala pozemný útok na Irán,“ informuje Rudaw.

– Kurdské sily začali pozemnú vojenskú ofenzívu proti Iránu, tvrdí izraelské vydanie i24News s odvolaním sa na zdroj.

Podľa jeho informácií tisíce kurdských bojovníkov začali už v pondelok zaujímať bojové pozície na území Iránu.

Táto informácia zatiaľ nebola potvrdená.

– Trumpovi poradcovia sú znepokojení operáciou proti Iránu a vyzývajú, aby sa čo najskôr „vyhlásilo víťazstvo“, informuje CNN.

Podľa informácií televíznej stanice sa stúpenci tohto názoru obávajú, že kampaň prerastie do zdĺhavej vojny bez jasných cieľov a s nevýznamnými „volebnými bodmi“.

Argumentujú, že Spojené štáty nevyhnutne utrpia nové vojenské straty. Vojna na Blízkom východe tiež spôsobila chaos na akciových trhoch a zvýšenie cien energií, čo sa môže odraziť na náladách voličov.

Jeden z respondentov, ktorý sa podelil o svoje myšlienky, nazval pokračovanie vojny „politickým rizikom bez akýchkoľvek výhrad“ a domnieva sa, že zostáva „dúfať, že sa nič príliš nepokazí“.