“Mestská časť Ružinov vo svojom všeobecne záväznom nariadení znevýhodnila prijatie dieťaťa do škôlky, keď ho de facto podmienila trvalým pobytom tohto dieťaťa alebo jeho rodičov. Prijatím tohto všeobecne záväzného nariadenia teda Ružinov diskriminuje a znevýhodňuje deti pri prijímaní do materských škôl,” uviedlo SNSĽP.
Stredisko podľa svojich slov vydalo 16. augusta odborné stanovisko “vo veci nastavovania nerovnakých poplatkov za prijatie dieťaťa do materskej školy mimo miesta trvalého pobytu,” informovalo SNSĽP s tým, že nerovnaké poplatky zaviedla aj bratislavská mestská časť Petržalka, pričom Stredisko podmienky Petržalky na prijatie detí do škôlok preskúmalo a nepovažovalo ich za diskriminačné. Tieto zistenia SNSĽP a kancelárie ombudsmanky publikovali aj v médiách, čo podľa slov Strediska mohlo “verejnosť uviesť do omylu, že materské školy si môžu ľubovoľne nastaviť podmienky prijatia, ak sledujú legitímny cieľ”. Podľa nich však v niektorých prípadoch môže mať určovanie nerovnakých podmienok pre prijatie do škôlok diskriminačný nádych.
“Stredisko rešpektuje rozhodnutie mestských častí určiť nerovnaké podmienky pre deti, ktorých rodičia neodvádzajú miestne dane v mieste, v ktorom dieťa navštevuje škôlku. Je však dôležité, aby zriaďovatelia zvolili taký spôsob zvýhodňovania, ktorý disproporčne nezamedzuje deťom v prístupe k vzdelávaniu. Aj napriek tomu, že účel takéhoto postupu mestských častí sleduje legitímny cieľ, nie je možné generalizovať nastavovanie nerovnakých podmienok ako nediskriminačné, a preto predmetná situácia v mestskej časti Bratislava – Ružinov predstavuje porušenie zásady rovného zaobchádzania,“ vyhlásila výkonná riaditeľka SNSĽP Katarína Szabová.
“Obce majú k dispozícii stanovisko prokuratúry, ktoré hovorí o tom, že preferovanie detí s trvalým pobytom nie je diskriminačné,” uviedol pre agentúru SITA starosta Ružinova Martin Chren. Podľa jeho slov mestská časť zaviedla transparentné kritériá prijímania detí, kde trvalý pobyt je iba jedným z faktorov. “Aj výsledky prijímania detí z tohto roka dokázali, že trvalý pobyt je výhodou pri prijímaní detí do škôlky v Ružinove, ale nie nutnou podmienkou, ako nesprávne tvrdí Stredisko, keďže približne 5 percent prijatých detí nemalo trvalý pobyt na území mestskej časti,” vysvetlil Chren.
“Je navyše veľmi paradoxné, že Stredisko svojim nezáväzným stanoviskom de facto podporilo situáciu z minulosti, keď neexistencia transparentných pravidiel a čisto subjektívne rozhodovanie umožňovali úplnú diskrimináciu na základe nielen trvalého pobytu, ale napríklad aj národnosti či farby pleti,” dodal na záver v reakcii Chren.