Kto je dôchodca Boris Zala? My, starší si ho pamätáme ešte zo Slovenského rozhlasu. Najnovšie sa zviditeľnil rozhovorom pre Denník N, v ktorom padli výroky, ktoré mnohých iritujú. Znervóznieť by z nich mal hlavne Peter Pellegrini (Hlas SD). Okomentovať sa ich však pokúsil Zalov bývalý spolustranník Marián Kéry. Svoju úvahu nazval „Smutný príbeh Borisa Zalu a pomýlené hlasy.“ Najprv Kéry predstavuje Zalu ako politika, ktorý sa voči „rodnej“ strane previnil nevďačnosťou: „Kde bolo, tam bolo. Bol raz jeden spoluzakladateľ sociálnej demokracie na Slovensku, neskôr aj Smeru, nejaký čas aj podpredseda strany. Zvykol hovorievať Robertovi Ficovi, aké má (Fico) vynikajúce prejavy, že také ešte nepočul. Posledné roky vymenil Fica za Pellegriniho Hlas a do Smeru – SSD kope tak, ako ani iní nie. Nie je prvý na Slovensku, kto zabudol, odkiaľ vyšiel. Ale ešte na tú politickú stranu, vďaka ktorej sa stal napríklad aj europoslancom, kydať kýble špiny, to si už vyžaduje inú mentálnu výbavu.“

Kéry sa potom snaží sumarizovať škody, ktoré Zala svojim rozhovorom pre Denník N Hlasu napáchal: „Byť Petrom Pellegrinim, pri Zalovom najnovšom rozhovore pre Denník N, asi by sa mi od hrôzy chlpy na rukách postavili. Zala v tom rozhovore opakovane zdôrazňuje, že podľa neho Hlas nebude mať po septembrových voľbách problém s registrovanými partnerstvami. Doslova povedal: „Pre Hlas nie sú registrované partnerstvá vôbec mimoriadny problém. Je iba otázkou volebnej taktiky, že z toho neurobili hlavnú tému. Vôbec si však nemyslím, že to bude pre nich v budúcnosti prekážka povedzme pri zostavovaní vlády.“ A Boris Zala pokračoval. Pellegrini s Hlasom podľa neho robia všetko pre čo najhlasnejšie vyjadrovanie názoru, že Smer-SSD je stranou minulosti, stranou, s ktorou Hlas nebude môcť formovať budúcnosť Slovenska, akú si on predstavuje. Že Pellegrini urobí všetko, aby nemusel ísť do vlády so Smerom. Prišlo aj k ďalším tvrdým kopancom do Smeru. Že ak vyhráme, hrozí orbanizácia Slovenska. Alebo že sme už dávno ako Smer-SSD nemali byť členmi Strany európskych socialistov. Inak, musím Borisovi Zalovi pripomenúť, že len vďaka nášmu súhlasu bol Hlas prijatý do rodiny európskych socialistov.“

V ďalšom odstavci sa Kéry snaží o porovnanie postojov Hlasu a Smeru. Formuluje korektne, Smer je skutočne už veľa mesiacov konzistentný: „Dnes už kovaný liberál Boris Zala, ktorý, zdá sa, by sa od šťastia roztopil, vidiac Hlas vo vláde s Progresívnym Slovenskom, však robí Hlasu a Pellegrinimu medvediu službu. Ľuďom na Slovensku je, chvalabohu, úplne jedno, či má sociálna demokracia v Európe blízko napríklad k LGBTI témam. Registrované partnerstvá na Slovensku Slováci nechcú. Rovnako sú za mier na Ukrajine, no nie preto, že by podporovali slepo druhú stranu. Bežní ľudia na Slovensku sú „len“ presvedčení, že veľmoci ako USA, NATO a Ruská federácia si v prípade vojny, ktorej korene siahajú minimálne do roku 2014, len cynicky hrajú svoje vojenské veľmocenské hry – na území Ukrajiny. Podpora mieru, zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu a vetovanie členstva Ukrajiny v NATO, toto všetko je v národnom záujme Slovenska a ľudia to čoraz viac podporujú. Nie pokračovanie nezmyselného zabíjania a utrpenia. Smer-SSD sa na rozdiel od Hlasu nesnaží zapáčiť všetkým a vo svojich vyjadreniach je konzistentný. Svoje principiálne postoje nebudeme meniť ani po voľbách.“

A prichádza odstavec, ktorý je mimoriadne zaujímavý a dôležitý: „Zala sa historicky mýli aj v inom. Citujem z rozhovoru jednu jeho myšlienku – Pellegrini zatiaľ v kampani dostatočne nevyužil priestor, ktorý sa otvoril dištancovaním sa od Smeru. Sú tu voľní voliči, o ktorých zápasí Progresívne Slovensko, SASKA aj Hlas. Tam niekde je boj, v ktorom zatiaľ Hlas nebol úspešný. Koniec citátu. Nuž, ak chce Peter Pellegrini padať ešte rýchlejšie v prieskumoch verejnej mienky, nech počúva Zalu. Ale nám to môže byť jedno. Za to opakované, až neslušné hranie sa na nových a chrumkavých, ktorí zabudli, odkiaľ vyšli, si v Hlase nič iné nezaslúžia.“ Tu sa nám treba pristaviť. Dajme bokom, že Kéry neberie do úvahy možnú vnútornú opozíciu voči Pellegrinimu v Hlase. Dôležitá je myšlienka Zalu: „Sú tu voľní voliči, o ktorých zápasí Progresívne Slovensko, SASKA aj Hlas.“ Nie je dosť čudné, že vždy, keď Hlas ponorí vlasec udice do tohto rybníka, jeho preferencie klesnú? A ak pripustíme myšlienku Zalu, že PS a Hlas sú do určitej miery spojené nádoby, hovorí nám to jediné: Spomínaný rybník je oveľa menší, než nám ho ukazujú mapy prieskumov, možno až násobne menší. 

Kéry dokončuje svoj portrét Zalu ako „jeho excelencie.“ „Kde bolo, tam bolo, spomínaný spoluzakladateľ Smeru Boris Zala si zo začiatkov v Smere, tak ako uvádza v rozhovore pre Denník N, pamätá Petra Pellegriniho ešte ako dvadsiatnika, ktorý bol „taký veselý chlapec a vždy mi vzdával úctu – volal ma excelencia. Tak medzi nami vznikol kamarátsky vzťah.“ „Excelencia“ Boris Zala sa nakoniec teda vydal chodníčkami zrady a zabudnutia na miesta, z ktorých vyšiel do politického sveta. Postupne sa stratil a začal počúvať pomýlené hlasy, najmä zo svojho vnútra, ktoré ho naviedli na iný smer. Ale to už je iný príbeh…“

Kéry píše v súvislosti so Zalom o chodníčkoch zrady. Naozaj, kto je tento dôchodca? Druh slona v porceláne? Neuvedomoval si, aké škody spôsobí Hlasu, keď formuloval svoje odpovede na otázky Denníka N? Pravdou je, že ak by jeho úlohou bolo zničiť Hlas a PS naraz, asi by nekonal inak.

Prečítajte si tiež:

• Prieskum: Voľby by v júli vyhral Smer-SD, nasledujú PS a Hlas-SD
• Voľby by v júli vyhral Smer pred PS. Hlas tretí so stratou 9 percent
• Matovič: PS, SaS či KDH sa už nevedia dočkať, ako hlasy svojich voličov darujú Pellegrinimu