Môj profil 
Predplatné
Na otázku Hlavných správ, či nemohol byť pokus o vnútorný rozvrat strany Sloboda a solidarita iniciovaný zvonka, odpovedal v piatok predseda strany Richard Sulík, že v tejto chvíli je to už nepodstatné, keďže problém je už odprataný zo stola a strana sa pozerá dopredu. Teda v podstate túto možnosť nepoprel, hoci ešte pred týždňom na podobnú novinársku otázku odpovedal jednoznačne negatívne.
Možno je to z hľadiska SaS nepodstatné, ale z hľadiska porozumenia dejom, ktoré prebiehajú na našej politickej scéne, je dôležité poznať odpoveď na otázku, ako to teda bolo, a či nezmyselný a na neúspech vopred odsúdený pokus Galkovcov o revolúciu v strane bol nápad niektorých saskárov, alebo sa to stalo na pokyn kohosi iného. Indície, prečo uvažovať nad tou druhou možnosťou, svojou dôkaznou silou nepresahujú rámec logickej úvahy, ale je ich viacero.
Predvolebná matematika je neúprosná: slniečkovo-liberálny voličský tábor euroatlantistov má na Slovensku reálny výtlak okolo 40 percent a strán, ktoré sa bijú o tieto hlasy, je príliš veľa. Pre ich optimálnejšie a bezpečnejšie prerozdelenie tým správnym demokratom z „novej opozície“ by bolo dobré jednu zo strán „starej opozície“ umoriť a týmito hlasmi vystužiť zaľuďovo-progresívnu partičku, ktorá by tým pádom mohla vyhrať voľby. OĽaNO sa nepodarilo rozbiť, napriek všemožnej snahe konkurencie a aj samotného Matoviča robiť čo najviac predvolebných „psích kusov“ – a tak ostala ešte jedna možnosť: SaS.
Je evidentné, že široko medializovaná revolúcia v strane pár mesiacov pred voľbami v žiadnom prípade nemohla strane pomôcť, toho si museli byť vedomí aj Galko, Rajtár či Blahová. Ak to so stranou SaS a jej šancami vo voľbách mysleli úprimne, prečo to teda urobili?
Pozrite si krátku reportáž k problematike. Článok pokračuje pod videom
Samostatnou kapitolou je mediálna kampaň vykresľujúca Galkovcov ako nevinné obete despotického diktátora, ktorý radšej svoju stranu rozmetá na kúsky, než by mal prísť o svoju totálnu moc. V takomto svetle je situácia vykresľovaná aj napriek tomu, že nikto nespochybnil to, čo Sulík opakovane zdôrazňuje: že všetky kroky, ktoré urobil, boli v dokonalom súlade so všetkými demokratickými pravidlami a stanovami strany. Takýto mediálny obraz SaS poškodil možno ešte viac, než čokoľvek iné a má svoj veľký podiel na tom, že preferencie strany sa nebezpečne priblížili hranici piatich percent. Je jednostranný príklon masmédií k členom „demokratického jadra“ spôsobený iba láskou k pravde, humanizmu a demokracii alebo je za tým aj niečo iné?
Odkiaľ v skutočnosti fúka vietor, o tom veľa naznačia najbližšie mesiace (a možno len týždne či dni), keď sa ukáže, v ktorej zo strán členovia bývalého „demokratického jadra“ nakoniec zakotvia. Človek dlhodobo sledujúci, ako sa všetky nitky nakoniec zbiehajú u bývalého prezidenta, by tipoval, že to bude preferovaná destinácia aj v tomto prípade.
Napokon, kde inde by mali Galkovci skončiť, ako u spoluprogresívnych zaľudí? Strany z celkom opačných politických táborov samozrejme neprichádzajú do úvahy, OĽaNO má dosť problémov samo so svojím prežitím a KDH má už teraz problém ako voličom vysvetľovať svoj extrémne liberálny trend. Pre žiadnu z týchto strán by naozaj neboli žiadnym úžasným darčekom „toxickí ľudia“ (ako ich nazýva Sulík) typu Rajtár či Galko.
A tak je logické predpokladať, ak to máme povedať vzletne, že sa demokratické jadro SaS môže pridať k demokratickému jadru opozície a budúcej nádejnej koalície: bloku zaľuďových spoluprogresívcov. Na priamu otázku, či by ho prekvapilo, keby odídenci zakotvili u Kisku, odpovedal Sulík, že vo všeobecnosti nie, ale prekvapilo by ho to v prípade niektorých konkrétnych ľudí, potom, ako sa o nich Kiska nelichotivo vyjadroval.
Myslel tým akiste napríklad samotného Galka. Z prvej ruky totiž máme informáciu, že Sulík Kiskovi ešte vlani, predtým, ako si založil „zaľuďovú stranu“ ponúkal možnosť využiť hotovú stranu SaS, ale Kiska vtedy túto ponuku odmietol práve kvôli tomu, že SaS je strana, v ktorej je na významnej pozícii Galko…
Okrem Galka však odišli aj ďalší, a proti tým Kiska a jeho sponzori možno nebudú namietať. Na svetlo sveta totiž vychádzajú zaujímavé súvislosti: Pravda napríklad priniesla informáciu, že spolumajiteľ Esetu Anton Zajac mal Rajtárovi financovať informátora, bývalého siskára Pavla Forischa. Ten istý Anton Zajac, o ktorom pred pár mesiacmi poslanec Ľuboš Blaha napísal: „Spolumajiteľ Esetu Anton Zajac hovorí, že podporí Kisku. Vrazil prachy aj do Čaputovej. A do Valla. Ako oligarcha vlastní Progresívne Slovensko. A aby sme nezabudli, vlastní aj Denník N. Skráťme to: Zajac is new Haščák. Eset is the new Penta.“
Pre Slovensko by bola likvidácia SaS a presun jej voličov k ešte horším stranám nie veľmi dobrou správou. Niekoho možno pobúria nasledujúce riadky, ale faktom je, že Sulíkovci sú z liberálne-proamerického tábora tou najlepšou voľbou – na rozdiel od ostatných príslušníkov tejto časti politického spektra, oni vo svojich postojoch a argumentoch boli vždy konzistentní a vytrvalí. Bez ľudí ako Sulík či Jurzyca by zostala z tzv. „demokratickej“ opozície naozaj už iba beztvará brečka bez náznaku akejkoľvek myšlienky, plná len tých najprázdnejších populistických euroatlantických drístov o nekorupcii, nekradnutí, nehádaní sa a vynájdenom fúriku s celkom inou, ale dočista novou politikou. Alebo je práve toto cieľom tých, ktorí stáli za pokusom o rozvrat SaS?
Ivan Lehotský
.jpg)
