Boje v Idlibe odhalili skutočné Erdoganove ciele v Sýrii

V Idlibe sýrske vládne jednotky čistia provinciu od proamerických i protureckých bánd militantov, čo Turci a Američania vnímajú negatívne. Frustrovanejší sú samozrejme Turci, Američania si za posledné roky na neúspechy zvykli, nevychádza im to okrem Sýrie ani v Iraku a ani v Afganistane. Turci len v posledných dňoch stratili 33 vojakov, ktorí vojensky podporovali útok militantov, ruské a sýrske letectvo  nedalo tureckým vojakom šancu. Keďže sýrska a ruská PVO kontrolujú vzdušný priestor nad Sýriou, cudzie lietadlá už nad Sýriou nelietajú. Aj Izrael podniká letecké útoky len zo vzdušného priestoru Libanonu, doby, kedy izraelské lietadlá drzo porušovali sýrsky vzdušný priestor sú už minulosťou.

Bez podpory tureckého letectva majú protureckí militanti v Idlibe značné problémy. Turci tvrdia, že za smrť 33 tureckých vojakov sa už Sýrčanom pomstili, zlikvidovali 300 sýrskych vojakov, vrátane vojenskej techniky a systémov PVO. Sýrčania turecké informácie nepotvrdili, podľa ruských vojenských odborníkov treba brať v prípade tureckých slov do úvahy aj klasické turecké žonglovanie s číslami, typické pre turecký bazár. Faktom zostáva, že Erdoganovi kvôli stratám v radoch tureckej armády a protureckých militantov značne klesá podpora, porážky teroristov a ruské letectvo veľmi negatívne oslabujú bojového ducha protureckých militantov, ktorí majú značné straty.

Podľa niektorých ruských expertov treba za krokmi Turecka ohľadne otvorenia hraníc do Európy vidieť aj snahu Erdogana prinútiť EÚ zatlačiť na Rusko, pretože samotný Erdogan nemá veľa možností ako Rusov prinútiť oslabiť podporu Sýrčanov. 25 až 30 tisíc migrantov, ktorí sa presunú z Turecka do Grécka a Bulharska však môže podľa Erdogana vyvolať odozvu u EÚ a zvýšenie politického tlaku proti Rusku. V Turecku sa dnes nachádza približne 3,7 milióna utečencov, z toho 1,5 milióna utečencov sa trvale nachádza v blízkosti tureckých hraníc.

Rusi uviedli, že tureckí vojaci, ktorí zahynuli v Sýrii sa nachádzali tajne na území pod kontrolou protureckých militantov. Turci nedodržiavajú dohody z Astany, sľúbili odzbrojiť militantov, svoje sľuby však nesplnili. Horkokrvní Turci na sociálnych sieťach dokonca požadujú, aby Turecko nepustilo cez Bospor a Dardanely ruské lode, horkokrvní Rusi takisto na sociálnych sieťach pripomenuli Turkom slová bývalého sovietskeho ministra Gromyka, ktorý uviedol, že väčšinu zo 16 vojen s Ruskom Turci prehrali a v prípade nového konfliktu Turecka s Ruskom sú Rusi schopní vytvoriť nový veľký prieliv namiesto Bosporu a Dardanel,  súčasťou tohto prielivu bude aj zatopený Istanbul.

Američanom prípadné vyostrenie vzťahov medzi Ruskom a Tureckom vyhovuje. Američania dokonca požadujú, aby Rusi prestali v Idlibe a v sýrskom vzdušnom priestore lietať a aby sa stiahli v Idlibe na východzie pozície, čo však Rusi a Sýrčania s vysokou pravdepodobnosťou akceptovať nebudú. Sýrčania sú v Sýrii doma a Rusov si pozvali, aby im pomohli v občianskej vojne. Američania sú v Sýrii v rozpore s medzinárodným právom a jediné čo ich zaujíma je kradnutie sýrskej ropy.

Podľa ruského politológa Alexandra Perendžijeva, Erdogan jednoznačne ťahá v Sýrii za kratší koniec. Erdoganove plány sa nedaria, Rusi sú pre neho príliš veľkým sústom a ukazuje sa, že nikto z veľkých hráčov sa nechystá mu výraznejšie pomáhať. Ruskí vojaci v Sýrii si splnili svoju úlohu na výbornú, teroristi Islamského štátu, ktorí destabilizovali situáciu v Iraku, Afganistane či Sýrii sa po zásahu ruského vojenského kontingentu stali minulosťou. Časť ruských vojenských expertov otvorene označuje Islamský štát za zástupnú armádu USA, vybudovanú CIA, ktorej úlohou bolo destabilizovať celé regióny tak, aby z toho mali čo najväčší osoh Američania.

Alexander Perendžijev takisto poukázal na skutočnosť, že dnes už Turci otvorene bojujú proti sýrskym vládnym jednotkám a ani naoko už proti teroristom nebojujú. Sýrske vládne jednotky sú však ostrieľané a Turci majú so Sýrčanmi značné problémy. Sýrčanom takisto pomáhajú Iránci a libanonskí členovia Hizballáhu, ktorí sa takisto svojou bojovou úrovňou Turkom vyrovnajú, vo viacerých aspektoch dokonca Turkov predčia. Erdogan sa pokojne môže čoskoro dostať do pozície, že nebude Putina žiadať, aby ho “ponechal v režime jeden na jedného v Sýrii proti Asadovi”, ale bude nútený požiadať Rusko o pomoc pred Sýrčanmi a Kurdami.

Podľa Perendžijeva sa Sýrčanom podarilo v bojoch vybudovať za pomoci Rusov a Iráncov silnú a skúsenú armádu. Najkritickejšia situácia v Sýrii bola v rokoch 2015-2016, vstup Rusov do konfliktu však Sýriu zachránil. Ruské Kalibre a letectvo zničili teroristov i cudzích inštruktorov, ktorí sa tajne v Sýrii na základniach Islamského štátu nachádzali, Rusi ekonomickým embargom zrazili  Turecko na kolená. Následný americký pokus o vojenský prevrat v Turecku zapríčinil, že Erdogan sa stal voči Rusom ústretovejší. Dnes sa síce snaží Erdogan kľučkovať a vytrieskať čo najväčší politický kapitál, Rusko má však situáciu pod kontrolou a americký vplyv v Sýrii, Afganistane či Iraku ďalej úspešne klesá.