Blíži sa nezávislosť Benátok? Benátčania žiadajú uznanie vlastného jazyka

Benátky 1. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Rob Taggart)

Benátska regionálna vláda bude v budúcich dňoch diskutovať o myšlienke pretvoriť benátsky dialekt na oficiálny jazyk. Tento krok zároveň spúšťa iniciatívu o nezávislosti Benátskeho regiónu

Návrh podali 4 mestá v regióne, ktoré požadujú, aby mal dialekt známy ako „Veneta“ rovnakú váhu ako taliančina. Chcú, aby sa „benátština“ učila na školách, používala na úradoch a dopravných značkách, presne ako nemčina v Južnom Tirolsku.

„Naša kultúra je jednou z najstarších na svete a dlžíme to Benátčanom, ktorí po stáročiach kovali túto zem,“ povedal Luciano Gavin, starosta mesta Grantorto, ktoré je jedno z miest, ktoré predložili spomínaný návrh zákona, „Miestne komunity chcú dvojjazyčnosť. Nie je to nostalgia, ale skutočná túžba našich ľudí.“

Návrh zákona podporujú všetky veľké politické strany, okrem Demokratickej strany Mattea Renziho –  „Partito Democratico“, a preto má veľkú šancu byť prijatý.

Prieskumy ukazujú, že zhruba 65% Benátčanov hovorí benátskym dialektom, ktorý je pre ostatných Talianov zväčša nezrozumiteľný.

Rozdielna kultúra a identita od zvyšku Talianska taktiež spustila volania po väčšej autonómii a nezávislosti od Ríma, ku ktorej guvernér benátskeho regiónu, Luca Zaia, plánuje na budúci rok zvolať referendum.

„Benátčania chcú nezávislosť – už majú dosť centralizmu,“ vyjadril sa Zaia, „Myslím, že referendum prinesie kladný výsledok. Bude to signál pre zvyšok Talianska a veľmi dôležitý prelom pre obyvateľov regiónu.“

Benátsky región sa inšpiroval Sardíniou a Sicíliou, ktoré vďaka rozdielnej kultúre a existencie vlastného jazyka, získali od Talianska autonómiu. „Benátsky jazyk je prvým krokom k nezávislosti,“ povedal Loris Palmerini, prezident Inštitútu benátskeho jazyka.

Kritici však namietajú, že obyvatelia regiónu musia čeliť dôležitejším problémom, ako napríklad školy, zdravotný systém a ekonómiu, než riešiť, či bude benátsky dialekt uznaný ako oficiálny jazyk.

„Všetci zbožňujeme benátsky dialekt a aj ním hovoríme, ale rozhodne je dôležitejšie myslieť na budúcnosť našich detí, učiť ich jazyky, ktoré im budú užitočné,“ oponovala členka Demokratickej strany (Partito Democratico), Alessandra Morettiová.

Morettiová obvinila guvernéra Zaiu z „nezodpovednosti“ a na jeho adresu povedala, že stráca čas so „zbytočným hlasovaním a zaostalými návrhmi.“

Benátska republika, taliansky „Serenissima Repubblica di Venezia“, svoju existenciu datuje od 8. storočia až po rok 1797, kedy boli Benátky obsadené Nepoleonom Bonaparte. Ten väčšinu benátskych území predal Habsburgovcom. V roku 1866 nakoniec benátske územia pripadli Talianskemu kráľovstvu.