Hlavné správy: Je iba náhoda, že si pani prezidentka zvolila na rozhodnutie menovať „úradnícku“ vládu práve čas, keď už by bez zmeny legislatívy nebolo možné vyhlásiť predčasné voľby pred prázdninami? Nebolo to náhodou celé takto zámerne vymyslené v podstate ako podvod na voličoch, ako nedemokratické ukradnutie moci v štáte?

Blanár: Pani prezidentka je spoluzodpovedná za to, kam sa súčasná ústavná kríza dostala. Je zrejmé, že podľa krokov, ktoré robila, podporovala túto vládu a dnes jej ostali len všetky zlé riešenia, na ktoré dopláca celé Slovensko a jeho obyvatelia.

Či to bolo zámerne vymyslené alebo nie, to posúdiť neviem, ale z toho, že skladá úradnícku vládu bez toho, aby zohľadňovala názory všetkých relevantných politických strán v parlamente, je evidentné, že nemá záujem upokojiť situáciu, ale pokračovať vo vytváraní napätia v spoločnosti.

Hlavné správy: Prezidentkina vláda nebude mať podporu Národnej rady. Čo by ešte mohol parlament urobiť, aby bolo možné usporiadať voľby predsa len pred prázdninami?

Blanár: Pani prezidentka to nechala zájsť príliš ďaleko. Porušila svoju pôvodnú podmienku, aby sa voľby uskutočnili najneskôr do 30. júna, a súhlasila so septembrovým termínom, teda desať mesiacov po tom, ako bola vláde vyslovená nedôvera, čo je prejavom nezodpovednosti.

A keďže koaličnej parlamentnej väčšine vyhovela, nepredpokladám, že by došlo k zmene termínu parlamentných volieb. My si myslíme, že by to ešte stále bolo možné, a preto sme takúto možnosť predložili na mimoriadnu schôdzu, ktorú však vo štvrtok neumožnili otvoriť. Koaliční poslanci totiž potrebujú získať čas na „politický turizmus“, aby sa zbavili zodpovednosti za zbabrané vládnutie. Nesmieme zabudnúť aj na vyjadrenia pána Sulíka, Matoviča, či Vetráka, že treba ešte vytvoriť priestor pre orgány činné v trestnom konaní, rozumejme na kriminalizáciu opozície.

Hlavné správy: Čo je známe o ceste pána Wlachovského o jeho ceste do Washingtonu? Ak tam mal nejaké závažné jednania, aký mal na ne mandát od voličov?

Blanár: Pán Wlachovský sám zverejnil status, že bol na rokovaní vo Washingtone. Bol na tomto rokovaní s poradkyňou pani prezidentky pre zahraničné veci, čo nie je náhoda, pretože pani prezidentka sa dnes v jednom televíznom rozhovore priznala, že s pánom Ódorom komunikovala už od polovice januára o zložení vlády. A je to náhoda, že tesne predtým, ako má pán Wlachovský prijať pozíciu ministra zahraničných vecí SR, tak ide do Washingtonu?

Hlavné správy: Ako vysvetliť, že s ním vo Washingtone bola aj pracovníčka prezidentskej kancelárie, manželka pána Tomáša Valáška?

Blanár: Toto sa nedá inak vysvetliť, ako tak, že poradkyňa prezidentky pre zahraničie si bola dať schváliť budúceho ministra zahraničných vecí. Len pripomínam, že presne táto jej poradkyňa pani Kobzová sa v prezidentskej záhrade stretávala s americkou veľvyslankyňou Bridget Brinkovou, o čom sa takisto doteraz špekuluje, čo všetko spolu riešili.

Bolo to práve v čase, keď pani prezidentka intenzívne rokovala s lídrami vládnych strán počas ich koaličnej krízy v marci 2021. A toto sú práve prejavy nie proslovenského správania sa pani prezidentky, ktoré na nej kritizujeme.

Hlavné správy: Nemecký kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že je treba zmeniť základné zmluvy EÚ, aby sa zrušilo veto členských štátov v oblasti zahraničnej politiky a rozhodovala by nejaká väčšina. To by znamenalo koniec suverenity Slovenska, definitívne by o našej zahraničnej politike rozhodovali v cudzine. Aký je váš názor na to?

Blanár: Strana Smer-SSD to hovorí dlhodobo a jasne. Sme proti zrušeniu veta členských štátov, lebo potom by iní rozhodovali o nás v zásadných otázkach. Nesmieme to dopustiť, pretože potom by sme nemohli zvrátiť napríklad povinné kvóty, ako tomu bolo za vlády Roberta Fica v roku 2015. Ak by toto nastalo, tak si dovolím povedať, že by to bol začiatok konca Európskej únie.

Hlavné správy: Ako by na Scholzovo vyhlásenie mali reagovať predstavitelia nášho štátu, napríklad prezidentka?

Blanár: Bojím sa reakcie pani prezidentky či ďalších predstaviteľov rozpadnutej koalície, pretože im nezáležalo ani na fungovaní V4 ako silného zoskupenia štyroch stredoeurópskych štátov v Európskej únii. Ak to neodmietnu teraz, tak vám môžem garantovať, že hneď po predčasných voľbách, ak nám dajú ľudia dostatočnú dôveru, tak strana Smer – slovenská sociálna demokracia v tomto bude rázne konať a neustúpime dovtedy, kým nezostane veto členských krajín zachované.

Tu už nejde len o Slovensko, ale o európsku budúcnosť, pretože potom by všetky výhody Európskej únie, ktoré Slováci vnímajú (cestovanie, euro, voľný pohyb), boli prebité niečím, čo by ohrozilo národno-štátne záujmy nášho štátu.