Môj profil 
Predplatné
Blaha je pre bratislavskú kaviareň azda ešte väčším nepriateľom než Harabin či Kotleba, pretože sa z neho stáva pre nich veľmi nebezpečná osoba: je mladý, sympatický, zastáva pevné argumentačné pozície, je aj rétoricky veľmi zdatný, nemá škandály (pravda, to mainstreamové médiá vedia veľmi rýchlo napraviť, hoci zatiaľ sa im ešte napodiv nepodarilo nič vyfabrikovať) a najmä, aj vďaka svojmu facebooku je čoraz populárnejší.
„Nikomu z mojich kolegov sa do tejto diskusie s pánom Blahom nechcelo ísť,“ uviedol hneď na úvod Matovič, „ale keď som si predstavil, prečo ho sem Smer vysiela, že to bude vylievanie vedier fekálií na prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputovú, tak som si povedal, že treba aby niekto nabral odvahu a išiel sa jej zastať.“
S tými vedrami to však bolo trochu naopak. Prvý útok bol naozaj mimoriadne nechutný pokus zo strany Matoviča a redaktorky obviniť Blahu z antisemitizmu. Bol však aj dosť hlúpy, pretože obviniť obdivovateľa Rosy Luxemburgovej a Karla Marxa z antisemitizmu, to sa nemohlo skončiť inak ako fiaskom. Nasledoval preto iný neférový (a rovnako hlúpy) pokus obviniť Blahu z neúctivého správania k ženám. Vraj ich uráža, napríklad že sú prázne nádoby. Keď sa Blaha ohradil, že tak označil v určitom kontexte iba konkrétnu prezidentskú kandidátku, nasledovali zo strany Matoviča otvorené urážky.
Takýmito pokusmi sa redaktorka Jančkárová s Matovičom pokúsili odviesť pozornosť od faktu, že Čaputová dostala peniaze z cudziny, a že nie je prvým prípadom, keď Goldmanova nadácia podporila niekoho, kto sa následne pokúsil intenzívne ovplyvniť politiku v nejakej krajine, napríklad z pozície prezidenta.
Blaha však neostal svojim súperom nič dlžný a zamieril rovno k podstate: „Je veľmi priehľadné, že pán Matovič sa bojí nástupu Progresívneho Slovenska. V prípade, že by pani Čaputová neuspela v prezidentských voľbách a išla by do parlamentnej politiky, by jeho stranu aj SaS totiž jednoducho zožrala. Takže ja chápem, že z dôvodov, že chce politicky prežiť, dnes podporuje Čaputovú, aby sa stala prezidentkou. Ja mu rozumiem, je mi ho ľúto, ale naozaj to, že ako kresťan podporuje liberálnu fanatičku, je smiešne a groteskné.”
A veru, sotva má niekto lepšie zrátané ako majster politického driblingu Igor Matovič, že keby Čaputová nešla do Prezidentského paláca, ale namiesto toho by vo vedení Progresívneho Slovenska vymenila podozrivého, nevýrazného a nesympatického Štefunka, razom by sa stala tučnou šťukou v slniečkarskom rybníku, ktorá by ostatným liberálnym úhorčekom a mrenkám vyžrala riadnu porciu hlasov, a to až tak, že by sa niektoré nemuseli dostať cez 5-percentnú hranicu.
Na Blahovu poznámku Matovič zareagoval tvrdením, že Progresívne Slovensko sú ľavicoví liberáli, čiže strana, ktorej voliči budú uberať hlasy najmä zo smeráckych vôd, čo Blahu naozaj úprimne rozosmialo.
Matovič povedal o extrémne liberálnej kandidátke Čaputovej aj to, že „bude to veľmi dobrá prezidentka“. Tento kresťan sa rozhodol pre demokraciu na Slovensku radšej obetovať kresťanské hodnoty, čo bolo v jeho prípade nepochybne veľmi bolestivé, ale zato statočné kresťanské rozhodnutie.
Potom ako Robert Fico pred rokom odstúpil z čela vlády, aby zachránil svoju stranu a koaličnú vládu, a potom ako sa pán Mistrík vzdal kandidatúry v prospech svojej spolukandidátky, tu teda vidíme ďalší prejav osobnej statočnosti politického lídra, ktorý svoje vlastné ego obetoval pre dobro krajiny. A tak človeku napadá: dokáže sa podobne obetavo zachovať aj iný politický líder, prezidentský kandidát Marián Kotleba? Hoci jeho strana by podľa posledných prieskumov získala vo voľbách 12 percent hlasov, za prezidenta by ho volila iba približne polovica z týchto ľudí: druhá polovica by radšej dala hlas Štefanovi Harabinovi ako reálnejšiemu kandidátovi národnej opozície. Pôjde Kotleba aj napriek tomu proti prianiu svojich voličov a pomôže tak dvom slniečkovým kandidátom zastaviť Harabina už v prvom kole?
Ivan Lehotský
.jpg)
