Bratislava 2. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR/Martin Baumann)
Poslanec Ľuboš Blaha tvrdí, že národné vlády nie sú schopné prijať sociálnejšie reformy, pretože reakciou by boli okamžité protesty nadnárodných korporácií
“Na služobnej ceste v rumunskej Bukurešti som mal dnes niekoľko mimoriadne poučných rozhovorov, ktoré iba potvrdzujú to, čo píšem vo svojej novej knihe Antiglobalista (vyjde už o pár týždňov),” napísal na úvod príspevku na Facebooku Ľuboš Blaha.
Podľa poslanca NRSR sú nadnárodné korporácie schopné “presadzovať svoje záujmy v politike úplne na hulváta”. To znamená, že “mobilizujú ulicu, manipulujú médiami, hecujú verejnosť proti vláde”.
Ak sa podľa Blahu národná vláda pokúsi prijať sociálnejšie reformy, ktoré by “zvyšovali mzdy robotníkov či zvyšovali dane pre biznis”, reakciou by boli “protesty, ktoré organizujú nadnárodné koncerny”. Blaha dodáva, že zámienka sa vždy nejaká nájde: “Vymyslia si nejakú kauzu alebo niečo o slobode, demokracii a ľudských právach, klasika. A pritom im iba ide o zisky,” vysvetľuje poslanec.
“Rumunsko to má skoro na dennom poriadku. Takéto facky dostáva Rumunsko aj z Európskej únie. Síce spĺňa všetky podmienky na vstup do Schengenu, ale keďže Holandsko nechce prísť o svoje výhody z obchodného uzla v prístave v Rotterdame, tak rumunský prístav Konstanca nemôže dostať šancu, a preto Rumunsko nesmie byť v Schengene,” píše Blaha v príspevku na sociálnej sieti a dodáva, že “zámienka na neprijatie Rumunov sa vždy nájde, podstata je však v tom, že ide o záujmy mocností, o biznis, o kapitál.”
“Slabšie národy dostávajú dennodenné facky od globalizácie. Od nadnárodných koncernov, od veľmocí,” pokračuje. “Všetci sa tvária, ako strašne bojujú za liberálne ideály a pritom je všetko len o záujmoch kapitálu. Takto dnes vyzerá Európa. A potom sa niekto čuduje, že rastie odpor voči globalizácii…” rozhorčuje sa Blaha.
“Rumunsko je krajina, z ktorej sa dá poučiť. Som rád, že som tu dnes (31.10. pozn. red.) mohol položiť kvety k pamätníku Alexandra Dubčeka, rokovať s rumunskými politikmi a pozrieť si miesta, kde v roku 1989 došlo ku krvavej zmene režimu,” uzatvára Blaha.