Bratislava 14. júna 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Obhajoba liberálnych hodnôt, zelenej obnovy, digitálneho štátu či sociálnych práv sú niektorými z hlavných priorít novej predsedníčky Progresívneho Slovenska (PS) Ireny Biháriovej. Ako uviedla pre agentúru SITA, pokúsi sa udržať hnutie vo verejnom a mediálnom diskurze ako liberálnu protiváhu a konštruktívnu alternatívu voči súčasnej vláde. Progresívne Slovensko chce taktiež profesionalizovať smerom dovnútra a pripraviť ho na komunálne voľby
PS kandidovalo vo februárových parlamentných voľbách v koalícii so stranou Spolu – občianska demokracia (Spolu). Po neúspechu vo voľbách, v ktorých získali 6,96 percenta hlasov voličov, začali obe strany fungovať ako dva samostatné politické subjekty.
Na otázku agentúry SITA, či si nová predsedníčka PS vie predstaviť opätovnú spoluprácu so stranou Spolu, prípadne s vládnou stranou Za ľudí, odpovedala, že aktuálne si všetky strany potrebujú prejsť vnútornou diskusiou o budúcnosti strany, kľúčovej tematickej a ideovej profilácii. „Je príliš skoro kategoricky ohlasovať spoluprácu, no rovnako tak ju kategoricky zhadzovať zo stola. Najviac prienikov vidím aktuálne medzi nami a stranou Spolu,“ priblížila Biháriová.
Spoločné prieniky by si, naopak, nevedela predstaviť s vládnym hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ak by v ňom podľa jej slov aj naďalej existovala silná podpora konzervatívnych až ultrakonzervatívnych postojov.
„Zároveň sme však štyri roky pred voľbami a situácia nás môže potom postaviť pred rôzne dilemy a rozhodnutia, preto nie je dnes na mieste zatvárať dvere, alebo, naopak, sľubovať spolupráce,“ ozrejmila šéfka progresívcov.
Pri hodnotení doterajšieho pôsobenia premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) rešpektuje, že sa pri preberaní krajiny ocitol v „nezávideniahodnej situácii“. Myslí si, že v začiatkoch koronakrízy sa premiérovi podarilo udržať prísne nastavenie karantenizačných opatrení.
„V procese ich uvoľňovania som sa však už aj ja sama strácala v pravidlách. Kriticky treba vyhodnotiť aj to, že nie všetky opatrenia dokázal oprieť o legálne pramene, čo je pre princípy právneho štátu veľmi citlivá vec,“ zhodnotila Biháriová. Zastáva však názor, že Matovič ešte potrebuje čas, aby dokázal zosúladiť svoje nápady s princípmi právneho štátu.
Biháriová zároveň so znepokojením sleduje situáciu okolo obsadzovania úradov. „Ak chcela táto vláda odstraňovať nedôveru v štát, potom to, čím túto dôveru môže podkopať ešte viac, bude, ak ani ona sama nebude dodržiavať rovné metre a nebude si stáť za pravidlami, ktoré hlásala,“ zdôraznila.
Na záver sa novozvolená líderka PS vyjadrila aj k možnej spolupráci so stranou Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorej vznik avizoval na tlačovej konferencii z 10. júna. „Vychádzajúc z aktuálneho stavu poznatkov si nemyslím, že sa ocitneme v zápase o toho istého voliča a v tejto chvíli pre nás nepredstavuje partnera na rokovanie,“ uzavrela Biháriová.
Biháriová sa stala novou predsedníčkou mimoparlamentného hnutia PS po tom, ako ju v sobotu 6. júna do funkcie na sneme zvolili delegáti hnutia. Svoj hlas jej odovzdalo 105 delegátov. Jej protikandidát a dovtedajší predseda PS Michal Truban získal hlasy 100 delegátov.
Podpredsedami hnutia sa stali europoslanci Michal Šimečka a Martin Hojsík, Michal Truban, podnikateľ a bývalý predseda hnutia Ivan Štefunko a odborníčka PS na kultúru Zora Jaurová.
20.6°C
Utorok 
Streda 
Piatok 
Utorok 
.jpg)
.jpg)
