Doteraz neoznámené stretnutie úradníkov zdôrazňuje, ako Bidenovo riešenie pravdepodobne najväčšej zahraničnopolitickej krízy jeho prezidentského obdobia rozdeľuje Biely dom, ktorý sa pýšil disciplinovaným a jednotným fungovaním. Podľa mnohých spolupracovníkov a spojencov v Bielom dome i mimo neho vojna medzi Izraelom a Gazou rozbúrila administratívu viac než akákoľvek iná otázka počas prvých troch rokov Bidenovho pôsobenia v úrade, keďže zamestnanci sa trápia nad svojimi postojmi k veľmi emotívnym otázkam.

K citlivosti prispieva aj neochvejná podpora Izraela, ktorá mnohých zamestnancov rozrušuje, čo do značnej miery vyplýva z Bidenovej osobnej celoživotnej náklonnosti k židovskému štátu, uviedli jeho spolupracovníci. Biden často uvádza svoje stretnutie s premiérkou Goldou Meirovou v roku 1973 ako zásadnú udalosť, ktorá vykryštalizovala jeho názor na Izrael ako na kľúčový pre prežitie Židov.

V tom čase mal Izrael 25 rokov, bol ľavicovo orientovaným štátom a vojenským outsiderom, ktorý sa snažil nájsť svoju cestu po holokauste. Teraz je Izrael vojenskou veľmocou vedenou krajne pravicovou koalíciou a Bidenova administratíva sa stotožnila s vojenskou kampaňou, ktorá zabila viac ako 13 000 Palestínčanov, státisíce ďalších vyhnala z domovov, spôsobila humanitárnu katastrofu a poškodila morálnu autoritu Ameriky vo veľkej časti sveta.

Napriek tomu existujú limity, do akej miery boli Spojené štáty schopné ovplyvniť kroky Izraela, keďže sa zväčša zdržiavajú ich verejnej kritiky. “Myslím si, že administratíva si už pomerne skoro uvedomila, že je v ťažkostiach,” povedal Ivo Daalder, výkonný riaditeľ Chicagskej rady pre globálne záležitosti, ktorý pôsobil ako veľvyslanec NATO za prezidenta Baracka Obamu.

“A bola v ťažkostiach nielen kvôli Bidenovej vlastnej záľube, ktorá je skutočná, silná a dôležitá,” povedal Daalder, ale aj kvôli politickým nákladom rozchodu s Izraelom, najmä po krvavom útoku Hamasu 7. októbra, pri ktorom zahynulo viac ako 1 200 ľudí a bolo zajatých viac ako 200 rukojemníkov.

Predstavitelia Bieleho domu tvrdia, že Bidenov prístup “medvedieho objatia” k Izraelu mu dodal dôveryhodnosť u izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, čo prezidentovi umožnilo vyvíjať tlak, ktorý viedol k súčasnej dohode o rukojemníkoch a pozastaveniu bojov. Podľa dvoch vysokých predstaviteľov administratívy využívajú americkí predstavitelia prestávku na to, aby naliehali na Izrael, aby jeho očakávaná vojenská operácia na juhu Gazy, kde sa sústreďujú takmer 2 milióny Palestínčanov, bola cielenejšia a menej smrtiaca.

Bidenov zahraničnopolitický tím si už dlho všíma vplyv proizraelských lobistických organizácií vo Washingtone. Ale meniaca sa demografická situácia v kľúčových štátoch, ako je napríklad Michigan, kde žije rastúca komunita arabských Američanov, núti niektorých demokratických analytikov spochybňovať zaužívanú politickú múdrosť.

Rozdelenie vo vnútri Bieleho domu je do určitej miery medzi Bidenovými staršími dlhoročnými spolupracovníkmi a radom mladších zamestnancov s rôznym vzdelaním. Ale aj najvyšší poradcovia uviedli, že uznávajú, že konflikt poškodil globálne postavenie Ameriky.

Mnohí v Bielom dome si od začiatku uvedomovali politické nebezpečenstvo, ktoré tento konflikt pre Bidena predstavuje.

Niektorí z Bidenovho okolia sa obávajú, že nerozlišuje medzi idealistickým obrazom štátu Izrael a realitou Netanjahuovej vlády, v ktorej je niekoľko predstaviteľov krajnej pravice. “Prezidentov osobný historický záväzok voči Izraelu nebol modulovaný realitou, že tento Izrael má zhodou okolností vládu, ktorá je najhoršou vládou, akú kedy mal,” povedal jeden zo spojencov administratívy. “Biden podcenil mieru, do akej je potrebné oddeliť, ako na to reaguje Izrael a ako na to reaguje Netanjahuova vláda.”

Počas väčšiny svojho predsedníctva Biden nedával izraelsko-palestínskej otázke v zahraničnej politike prioritu a oveľa viac času venoval otázkam, ako sú Čína a rusko-ukrajinská vojna. Roky sledoval, ako sa americkí prezidenti pokúšajú a neúspešne snažia o nastolenie komplexného mieru v regióne, a dospel k záveru, že takéto snahy zlyhajú, ak Izraelčania a Palestínčania nebudú mať lídrov, ktorí sú hlboko oddaní tomuto procesu. To znamenalo, že keď vypukli útoky, Spojené štáty sa výrazne neangažovali v izraelsko-palestínskom dialógu.

Hlavný spor medzi Bidenom a Netanjahuom sa netýka prímeria, ktoré ani jeden z nich nepodporuje, ale názoru Washingtonu, že Izrael má neprijateľný štandard proporcionality. V snahe zlikvidovať Hamas Izrael používa silné bomby, zrovnáva so zemou štvrte a búra výškové budovy, čo je taktika, ktorá nevyhnutne zabíja veľký počet civilistov a podľa mnohých ešte viac radikalizuje palestínske obyvateľstvo.

Americkí predstavitelia uviedli, že Biden v posledných týždňoch zaujal na verejnosti aj v súkromí konfrontačnejší prístup k Izraelu, aj keď to pre verejnosť nie je vždy zrejmé. “Biden sa v súkromí veľmi tvrdo pustil do Bibiho v súvislosti s osadníckym násilím a civilnými obeťami,” povedal jeden z predstaviteľov. Biden novinárom povedal, že “humanitárne prestávky” Izraela v bombardovaní mali nastať skôr a mali trvať dlhšie.

Mnohí vysokí predstavitelia sa obávajú, že Izrael neprejaví zdržanlivosť, keď presunie svoju operáciu na juh Gazy, a obávajú sa, že čím dlhšie bude konflikt trvať, tým viac bude pre Bidena politicky a diplomaticky škodlivý, uzatvára “The Washington Post”.