Benátska komisia v stanovisku skonštatovala, že návrhy na zmenu ústavy vyvolali obavy časti opozície, občianskej spoločnosti a medzinárodného spoločenstva, pokiaľ ide o legislatívny proces a riziká, ktoré by mohli v prípade prijatia predstavovať pre právnu istotu, ochranu ľudských práv a rešpektovanie medzinárodných záväzkov SR.

Vyjadrila poľutovanie nad tým, že parlamentný proces pred prijatím ústavných zmien v druhom čítaní neposkytol dostatočne široké a inkluzívne konzultácie, a tým neumožnil zmysluplnú diskusiu o kontroverzných otázkach. V rámci plánovaného tretieho čítania sú podľa nej povolené iba opravy jazykových a legislatívno-technických chýb, nie však vecné opravy, ktoré umožňovali predošlé čítania.

V prípade článku 7, ktorý by mal po novom deklarovať, že SR „si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami“, komisia upozornila na potrebu presného vymedzenia týchto pojmov. Podľa nej by totiž mohli byť v rozpore predovšetkým so Zmluvou o EÚ a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Benátska komisia uviedla, že zmeny týkajúce sa článku 15 o zákaze surogátneho (náhradného) materstva a článku 41 o obmedzení adopcie na manželské heterosexuálne páry nie sú samy osebe v rozpore s európskymi či medzinárodnými normami. Tvrdí však, že posilňujú reštriktívny postoj k adopcii a výrazne sťažujú prípadné budúce právne reformy tým, že dané obmedzenia zakotvujú priamo v ústave.

V prípade doplnenia článku 41 je podľa komisie takisto potrebné zaviesť rovnováhu medzi právom zákonných zástupcov schvaľovať účasť detí na vzdelávacích aktivitách a právom detí na objektívne informácie a prístup k nediskriminačnému vzdelaniu.

Komisia na druhej strane vo svojom stanovisku ocenila navrhované doplnenie článku 36 ústavy o záruku rovnakého odmeňovania mužov a žien, čo považuje za dôležitý krok smerom k rodovej rovnosti.

Slovensko má podľa jej odporúčaní, ktorých cieľom je odstrániť sporné ustanovenia, vypustiť vágnu formuláciu „najmä“ z navrhovaného znenia článku 7, ako aj úplne zrušiť navrhovaný siedmy odsek tohto článku. Ten hovorí, že „nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas SR s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu“. V neposlednom rade komisia žiada vypustenie slov „biologicky určené“ z návrhu článku 52a a prijatie podrobnej legislatívy, ktorá umožní transparentné a dostupné zmeny úradne registrovaného pohlavia pre transrodové osoby.

Do ústavy sa majú podľa návrhu novely zakotviť dve pohlavia – muž a žena. Pribudnúť má tiež zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu. Ústavný zákon má upraviť i adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces. Úpravou sa má zároveň dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Na prijatie novely ústavy je potrebný súhlas aspoň 90 poslancov Národnej rady SR. Vládna koalícia ich má však v parlamente menej, preto by museli schválenie novelizácie podporiť aj opoziční poslanci.

Úrad vlády odmieta obavy Benátskej komisie z vágnych formulácií v návrhu novely ústavy

Úrad vlády (ÚV) SR odmieta obavy Benátskej komisie z vágnych formulácií v návrhu zmien ústavy týkajúcich sa národnej suverenity a ústavnej nadradenosti. Podľa neho komisia potvrdila, že „ústavná ochrana tradičných hodnôt a suverenity“ je v súlade s medzinárodnými štandardmi a nekonštatuje rozpor s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

„Rozhodovanie o kultúrno-etických otázkach patrí do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu v zmysle sebaurčenia a demokracie. Medzinárodný či nadnárodný orgán nemá demokratickú legitimitu na rozhodovanie o kultúrno-etických otázkach. Pojem ‚národná identita‘ je európsky pojem, ktorý vychádza z článku 4 Zmluvy o Európskej únii a nepredstavuje riziko pre právnu istotu alebo medzinárodné záväzky,“ uviedol tlačový odbor ÚV.

Ocenil zároveň otvorenú komunikáciu s komisiou. Tvrdí, že návrh novely je výsledkom štandardného legislatívneho procesu s dostatočným priestorom na verejnú diskusiu, do ktorej sa zapojili aj mimovládne organizácie. „Celkovo uplatnila verejnosť a mimovládne organizácie spolu 72 pripomienok (z celkového počtu 117 pripomienok), čo je väčšina všetkých uplatnených pripomienok,“ podotkol.

ÚV zdôraznil súlad s medzinárodnými štandardmi v oblasti rodinného práva a vzdelávania. „Ako konštatuje Benátska komisia, zákaz surogátneho materstva nie je v rozpore s európskymi ľudsko-právnymi štandardmi. K adopciám a vzdelávaniu uvádzame, že doposiaľ Európsky súd pre ľudské práva meritórne neprejednával žiadny prípad, v ktorom by boli vznesené námietky na porušenie práv v dôsledku rozhodovania o týchto otázkach zo strany slovenských orgánov,“ priblížil.

K otázke rodovej identity uviedol, že novela vychádza z biologického chápania pohlavia, ktoré je zakotvené v slovenskom právnom poriadku, a nie je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Pripomenul, že Benátska komisia zároveň ocenila zakotvenie zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien. „Úrad vlády je presvedčený, že návrh novely Ústavy SR posilňuje ochranu tradičných hodnôt a národnej identity bez konfliktu s medzinárodnými záväzkami,“ zopakoval.

MS: Orgány EÚ nemajú právo rozhodovať o slovenských kultúrno-etických otázkach

Orgány Európskej únie (EÚ) a medzinárodné organizácie a inštitúcie nemajú právo rozhodovať o slovenských kultúrno-etických otázkach. V reakcii na stanovisko Benátskej komisie k vládnemu návrhu novely Ústavy SR to uviedol rezort spravodlivosti. Myslí si, že v otázkach národnej identity a nadradenosti ústavy má právo rozhodovať jedine slovenský parlament. TASR o tom informoval vedúci tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Petar Lazarov.

„Čo sa týka zakotvenia národnej identity a nadradenosti ústavy, sme presvedčení, že o týchto citlivých otázkach má právo rozhodovať jedine slovenský parlament, a to v zmysle práva na sebaurčenie a demokracie,“ priblížil Lazarov. Podľa neho ústava garantuje suverenitu SR a nedošlo k prenosu kompetencií v kultúrno-etických otázkach na Európsku úniu ani iné orgány. Dodal, že výklad pojmu národná identita bude v rukách Ústavného súdu SR v ústavnom dialógu so Súdnym dvorom EÚ, nie svojvoľný.

Rezort spravodlivosti ocenil, že Benátska komisia vo svojej správe pozitívne zhodnotila otvorenú komunikáciu so Slovenskom. „Zároveň pozitívne hodnotíme i obsah stanoviska. Benátska komisia naznačuje potrebu širšej spoločenskej diskusie. Tu musíme skonštatovať, že neustále vedieme mnohé konzultácie so zástupcami Európskej komisie aj s rôznymi medzinárodnými organizáciami, čím dokazujeme snahu o čo najväčšiu transparentnosť,“ podotkol Lazarov.

Opätovne takisto pripomenul, že návrh novely ústavy prešiel štandardným legislatívnym procesom a má podporu nielen vládnej koalície, ale aj časti opozície. Rezort argumentuje aj prieskumom verejnej mienky zo septembra 2025, podľa ktorého sa návrh ústavných zmien opiera o širokú podporu obyvateľstva.

MS pozitívne hodnotí, že komisia uznala zákaz náhradného materstva a že víta aj ustanovenie o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktoré považuje za súladné so záväzkami SR. Súhlasí aj s konštatovaním komisie, že obmedzenie adopcie na manželské páry samo osebe nepredstavuje porušenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. „Ako uvádza slovenská legislatíva, jediným vodiacim princípom pri rozhodovaní o adopcii musí byť najlepší záujem dieťaťa,“ uviedol Lazarov.

Obhajuje aj zakotvenie uznávania len biologicky určeného pohlavia muža a ženy. Argumentuje, že takéto chápanie je v súlade s praxou viacerých európskych štátov a že slovenský právny poriadok už dnes zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, rodu či sexuálnej orientácie.