Belfi však v tomto audite problém nevidí, pretože vie, čo sa v DPB deje. “Keby tam niečo bolo, tak dávno je ten audit zverejnený,” poznamenal s tým, že v podniku už prebehli audity z Európskej únie i vlády, pre čerpanie eurofondov, a hospodárenie mestského podniku skontroloval aj hlavný mestský kontrolór. “Žiadny problém v DPB nenašli, čo prezentoval aj hlavný mestský kontrolór na zastupiteľstve, kde konštatoval dlhodobé šetrenie a efektívne hospodárenie podniku,” spresnil šéf DPB.

Nesrovnal však vníma hospodárenie dopravného podniku inak. Príkladom má byť podľa neho to, že za posledných desať rokov zaplatil DPB 15 miliónov eur exekútorom na vymáhanie pohľadávok. Podľa primátora však za toto obdobie vymohol len 4,5 milióna eur. Nesrovnal upozornil aj na predražené úvery v podniku. Belfi však s týmto tvrdením nesúhlasí. DPB podľa jeho slov vymáha pohľadávky na základe zmluvy podpísanej pred desiatimi rokmi. “Ja som ju nepodpísal, podpísalo ju bývalé vedenie. Vždy som vravel, že nie je dobrá, a keď som nastúpil do podniku, museli sme túto zmluvu významne korigovať v prospech DPB,” vysvetlil generálny riaditeľ.

Ako ďalej tvrdí, ak by to súčasne vedenie podniku neurobilo, firma by skrachovala. Vďaka vyjednaniu lepších podmienok DPB dosiahol úsporu zhruba 15 miliónov eur. Belfi konštatuje, že predražené úvery s osempercentným úrokom podpísalo ešte bývalé vedenie podniku v roku 2010. “Pre DPB znamenajú najväčšiu záťaž a táto zmluva je nevypovedateľná a nedá sa s ňou nič robiť,” podotkol. Terajšie vedenie DPB muselo hneď po nástupe v roku 2011 podpísať úver schválený predstavenstvom s úrokom 2,35 percenta. “Týmito prostriedkami sme museli splácať autobusy, ktoré boli rok v prevádzke, a bývalí nominanti nezaplatili ani len DPH,” vysvetľuje dopravný podnik. Podľa Belfiho má DPB momentálne podpísané úvery, ktoré sú z hľadiska úrokov na úrovni mesta, teda zhruba 0,9 percenta.

Bratislavský primátor tento mestský podnik kritizoval aj za to, že projekt modernizácie električkovej trate Radlinského – Štefanovičova mal “mnohé nedostatky a v tejto súvislosti musí mesto opravovať aj hrubé pochybenia spôsobené DPB”. Dopravný podnik však tieto tvrdenia odmieta a konštatuje, že nesie hlavnú zásluhu na sfunkčnení trate. “Keďže nebol vyjasnený projekt celej Hlavnej stanice a nechceli sme čakať ďalšie roky, tak vďaka iniciatíve DPB, z našich prevádzkových peňazí, sme zabezpečili to, aby sa opravil vrchný úsek trate v najnevyhnutnejšej miere,” priblížil Belfi. Keby to podľa neho nespravili, nikdy by sa nepovolila rekonštrukcia spodného úseku trate z eurofondov. Generálny riaditeľ zároveň upozornil, že projekt modernizácie trate sa pripravoval v rokoch 2007 až 2008, a preto odmieta zodpovednosť za chyby, na ktoré upozorňuje bratislavský primátor. “Nemôžeme túto kritiku akceptovať, pretože s tým nemáme nič spoločné. Treba povedať, aké vedenie toto zapríčinilo. To, ktoré bolo v rokoch 2007 – 2008,” uviedol.

Belfi nesúhlasí ani s kritikou, že DPB najprv nakúpil nové električky a trolejbusy a potom až modernizuje trate. Ako tvrdí, projekt modernizácie troch radiál bol nastavený do roku 2020. “Keby sme nakupovali nové vozidlá po roku 2020, nebolo by vôbec isté, či na takéto projekty budú prostriedky z eurofondov, veď vďaka tomu sme mestu ušetrili 230 miliónov eur, ktoré sa použili na modernizáciu vozoparku a vozovní,” poznamenal s tým, že k výmene vozidlového parku dopravný podnik tlačil aj samotný stav starých vozidiel. Zároveň podotkol, že trate sú pripravené, inak by nové električky nemohli jazdiť. “Veď by nám to nedovolil dráhový úrad. Na to sú prísne normy,” spresnil.

Taktiež odmieta, aby DPB bol zodpovedný za zmarenú súťaž na označovače v MHD. “Túto súťaž robilo mesto päť rokov a päťkrát ju pokazilo. Zodpovednosť ja teda na pleciach mesta, pretože DPB sa na tomto podieľal len konzultačnou pomocou v prospech samosprávy,” tvrdí Belfi. Šéf dopravného podniku taktiež odmieta dohady o tom, že označovače nie sú pripravované na ďalšiu etapu Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, pretože opak je pravdou.

Za električkovú trať do bratislavskej Dúbravky, ktorá bola spustená po modernizácii minulý rok načierno, nesie podľa neho zodpovednosť hlavné mesto. Investorom tohto projektu a prijímateľom eurofondov totiž bola samospráva, nie DPB. “Keď sa investor rozhodol spustiť električkovú dopravu na tomto úseku, tak my sme ju len spustili. Rozhodoval o tom hlavný dopravný inžinier mesta. Tie revízie trate však dopadli v poriadku, boli tu len nedostatky v stavebnej časti okolo dráhy,” poznamenal Belfi.

Podľa bratislavského primátora DPB stojí mesto ročne na dotáciách viac ako 70 miliónov eur. Podnik však prízvukuje, že v celkovom transfere sú aj náklady na spoluúčasť na projekty z eurofondov, ktoré sú oproti minulému roku vyššie o 6,8 milióna eur. “To znamená, že v skutočnosti dalo mesto na prevádzku o 3,5 milióna eur menej,” konštatuje DPB. Podľa Belfiho je nutné pripomenúť aj výpadok 600.000 eur na Bratislavskú integrovanú dopravu a 200.000 eur za Bratislavskú mestskú kartu. “Najzávažnejším faktom je, že mesto prvýkrát v histórii nezaplatí ani istinu v plnej výške na splátku úverov,” dodal.