Môj profil 
Predplatné
“Začiatkom septembra som sa obrátil na predsedu NKÚ Jána Jasovského s listom, kde som ho upozornil na štyri prípady porušenia ústavného zákona o konflikte záujmov zo strany starostov obcí. Všetky štyri samosprávy majú spoločné to, že kontrolu v nich vykonávali kontrolóri NKÚ a tí konštatovali porušenie ústavného zákona. Avšak ostalo iba pri konštatovaní, pretože v žiadnej z nich nebola vyvodená zodpovednosť,” vysvetlil Beblavý. Predsedu NKÚ preto oslovil s tým, aby návrhy na uloženie pokuty za porušenie ústavného zákona predkladali samotní kontrolóri NKÚ.
“Dostal som konštruktívnu odpoveď v tom zmysle, že úrad pripraví pre svojich kontrolórov usmernenie, aby v prípade obdobných zistení porušenia ústavného zákona navrhovali uloženie pokuty v príslušnej výške,” vyhlásil poslanec. O samotnom udelení pokút však musí v prípade obcí rozhodnúť miestne zastupiteľstvo. “Výrazne sa tak zvýši šanca, že voči konkrétnej osobe bude vyvodená zodpovednosť,” myslí si Beblavý.
Prvý prípad, na ktorý poukázal Beblavý, sa týkal starostu východoslovenskej obce Studenec, ktorý v rokoch 2010 až 2012 nepodal majetkové priznanie komisii obecného zastupiteľstva. Za každý jeden rok, keď tak neurobil, mu mala byť uložená pokuta vo výške mesačného platu. Druhý prípad súvisel s odpredajom pozemkov v obci Švedlár. Tamojšie zastupiteľstvo schválilo v decembri 2007 odpredaj pozemkov pre záujemcov vo výške 1,66 eura za meter štvorcový. Keď však odkupoval pozemok od obce starosta, cena pozemku bola o polovicu nižšia – 0,83 eura za m2. Za takéto konanie hrozila starostovi strata ročného platu.
Podľa Beblavého vo všetkých štyroch prípadoch konštatoval porušenie ústavného zákona buď priamo, alebo nepriamo samotný NKÚ, no konkrétna zodpovednosť vyvodená nebola
Tretím zásahom do ústavného zákona bola podľa poslanca situácia v obci Lutiše v okrese Žilina, keď obecný tender vyhrala firma, v ktorej bol starosta obce spoločníkom, pričom predložené ponuky všetkých uchádzačov vyhodnocoval sám starosta. Štvrtým prípadom bolo podozrenie z uprednostňovania osobného záujmu pred verejným zo strany starostky Mestskej časti Košice – Poľov, pretože ústavný zákon zakazuje sprostredkovanie obchodného styku s obcou pre blízku osobu. Tou bol aj starostkin syn ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti, s ktorou mestská časť uzavrela neštandardnú dohodu.
Vo všetkých štyroch prípadoch konštatoval porušenie ústavného zákona buď priamo, alebo nepriamo samotný NKÚ. Konkrétna zodpovednosť však vyvodená nebola. “Nikto z obecných poslancov si zrejme nechcel pohnevať starostu tým, že mu navrhne uložiť pokutu,” dodal Beblavý.
Hovorkyňa NKÚ Iveta Bieliková v reakcii uviedla, že úrad nemôže navrhovať konkrétny trest za zistené porušenie ústavného zákona ani iného všeobecne záväzného predpisu. “V predmetnej veci išlo o zistené porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu (vrátane rozhodnutia o uložení pokuty a jej výšky), je v podmienkach územnej samosprávy v pôsobnosti obecného zastupiteľstva,” upozornila. Podľa jej slov problémom je, že zastupiteľstvo nie je vždy vo veci výsledkov kontroly dostatočne informované zo strany starostov obcí, najmä v prípadoch, keď zistené porušenia ústavného zákona a možná následná sankcia sa týkajú priamo ich osoby.
“Pripravované usmernenie má napomôcť riešiť takéto prípady a má byť vypracované a schválené v rámci interného legislatívneho procesu do 31. októbra 2014,” avizovala. Bieliková však upozorňuje, že NKÚ nebude navrhovať tresty, keďže môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. “Pre NKÚ z Ústavy SR a zo žiadneho iného zákona nevyplývajú oprávnenia navrhovať tresty za zistené porušenia predpisov. Má pôsobnosť vykonať kontrolu a oznámiť výsledky kontroly príslušným subjektom,” dodala.
mž
.JPG)
.jpg)
