Bratislava 13. októbra 2021 (HSP/Foto:Facebook)
Spisovateľ Jozef Banáš informoval o stretnutí so známym českým spevákom Danielom Landom. Banáš upozornil, že Landa v Českej republike rozvíja pozoruhodnú iniciatívu „Zlatý špendlík“ s cieľom vrátiť život do normálnych koľají, nepodrobovať sa covidovej totalite
Banáš aj Landa za posledný rok zaujali kritikou prístupu slovenskej i českej vlády k pandémii koronavírusu. Daniel Landa dokonca patril ku skupine organizátorov protestov a je autorom známeho Blanického manifestu (viac v článku). Tento týždeň sa stretol s autorom mnohých knižných bestsellerov Jozefom Banášom.
“Po dlhšom čase som sa stretol s Danom Landom. Spevákom, rebelom, buričom, hrdým českým vlastencom, vytrvalým bojovníkom proti nespravodlivosti. V Českej republike rozvíja pozoruhodnú iniciatívu ‘Zlatý špendlík’ s cieľom vrátiť život do normálnych koľají, nepodrobovať sa covidovej totalite,” vysvetľuje Banáš.
Podotkol tiež, že Daniel Landa s jeho príznačnou energiou dodáva Čechom a Moravanom odvahu a snaží sa ľudí meniť. “Rovnako ako on, aj ja odmietam nechať sa ovládať ľuďmi, ktorí nedokážu ovládať samých seba. Preto sa neporovnávam s inými, ale snažím sa byť každý deň lepší ako som bol včera.”
Kniha Velestúr
Prezradil, že s Landom dlho debatovali o živote, priateľstve, láske či zdraví. “O tom, kam kráčame. Obaja každý deň na sebe pracujeme, cvičíme, otužujeme sa, snažíme sa byť nezávislými a slobodnými. Dan je tak trochu predlohou hlavného hrdinu môjho románu ‘Velestúr’. V závere knihy, keď sa dvaja hlavní hrdinovia navždy rozchádzajú, píšem: Som ti veľmi vďačný za to, že si ma naučil tolerancii a pochopeniu. Že skúsenosť je neprenosná a jediné, čo môžeme od iných žiadať, je, aby nás nasledovali. Ale v tom prípade im musíme byť príkladom. Si spevák, a tak spievaj pieseň radosti, a nie smútku. A netráp sa tým, či tvoj spev počujú. Tvojím osudom je spievať. Aj lesy spievajú večne a nestarajú sa o to, či ich niekto počuje. Aj šípy, ktorými netrafíš dravca, majú zmysel, lebo dravec vie, že sa musí mať na pozore.”
“Myslel som si, že ľudstvo sa dá zmeniť predtým, ako ho budú viesť na popravisko. Ale to sa nedá. Napriek tomu ostáva plameň plameňom aj vtedy, keď je uzavretý v lampáši. Dôležité je, aby sme ho niesli vysoko nad hlavami a svietili ním, kým to pôjde. Vďaka tebe som pochopil, že dôležité nie je, či na anjelov dosiahneme, ale aby ruky, ktorými po nich siahame, boli čisté a odvážne. Už viem, že svätec a zločinec sú bratia, len jeden mal v živote viac šťastia ako druhý. Vďaka tebe sa už nebojím, lebo som okúsil, ako znášať prehry, aké to je, keď človek príde o to, čo mu je drahé. Prestal som sa trápiť kvôli tým, ktorí ma súdia. Som im vďačný, lebo čím viac protivenstiev mi robia, tým budem silnejší,” cituje z publikácie Banáš a pokračuje:
“Prijal som sám seba takého, aký som. Oslobodil som sa od minulosti, vyliezol som spod stromu výčitiek, ktorý ma gniavil, prekonal som svoj egoizmus, ktorý ma hnal k dokonalosti. Snažím sa byť anjelom, ale keď mi diabol odlomí z krídla polovicu, dám mu aj tú druhú. A keď mi zlámu aj druhé krídlo, nebudem sa trápiť, pretože anjel sa nepozná podľa krídel, ale podľa srdca.“
Jaroslav Zajac