Môj profil 
Predplatné
Vedúci autor štúdie David Armstrong z Warwick University spolu s kolegami spustil program na detekciu odkrytých planetárnych jadier z dát vesmírneho observatória Transiting Exoplanet Survey Satellite (TESS) a TOI-849b bol jedným z kandidátov na pozorovanie. “Sledovali sme to so zariadením nazývaným spektroskop HARPS v Čile, ktoré sme použili na meranie hmotnosti týchto kandidátov. Tento vyšiel ako mimoriadne masívny, oveľa viac, ako sme očakávali. Vtedy sme sa začali zaoberať tým, čo by to mohlo spôsobiť,” priblížil vedec pre BBC News.
TOI-849b obieha okolo hviezdy podobnej Slnku vzdialenej 730 miliónov svetelných rokov. Obieha pritom tak blízko, že rok na nej trvá len 18 hodín a teplota na jeho povrchu sa pohybuje okolo 1 527 stupňov Celzia. Pôvodne si vedci mysleli že je to dvojhviezda, no po analýze ďalších dát zistili, že je to mimoriadne masívna planéta. Jej polomer je zhruba triapolkrát väčší ako Zeme, no je zhruba 39-násobne hmotnejšia. S takouto veľkosťou by sa predpokladalo, že bude mať plyn, ale zdá sa, že objekt je prevažne skalnatý.
Vedci si nie sú istí, či jadro stratilo svoju atmosféru alebo ju nikdy nemalo. Ak bol objekt kedysi podobný Jupiteru, existuje niekoľko spôsobov, ako o svoj plynný obal mohol prísť, vrátane narušenia v dôsledku blízkeho obehu k hviezde alebo kolízie s ďalšou planétou koncom jeho vzniku. Tiež si nemusel atmosféru vytvoriť, pretože protoplanetárny disk z prachu a plynu, z ktorého vznikal, už nemal materiál alebo sa v ňom objavila medzera.
To, že objekt našli v takzvanej púšti horúcich Neptúnov, čo je oblasť vo vesmíre, kde astronómovia obyčajne nenachádzajú planéty, podľa Armstronga naznačuje, že si TOI-849b prešla “celkom neobyčajným vývojom”. “Podľa mňa to naznačuje, že je veľmi pravdepodobné, že prišla o atmosféru, ale budeme potrebovať ďalšie pozorovania, aby sme si boli istí,” uviedol s tým, že tieto pozorovania by mohli pomôcť pri výskume vývoja plynných obrov.
.JPG)
.jpg)
