V Arménsku sa skončili parlamentné voľby. Vo voľbách podľa odhadov výsledkov zvíťazila vládnuca Republikánska strana

Jerevan 2. apríla 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Patrick Post)

Podľa odhadov volebných výsledkov, zverejnených štátnymi médiami, zvíťazila v dnešných parlamentných voľbách v Arménsku vládnuca Republikánska strana (RPA) prezidenta Serža Sarkisjana, ktorá získala 46 percent hlasov

K očakávanému tesnému súboju medzi RPA a centristickou alianciou Prekvitajúce Arménsko (BHK) podnikateľa Gagika Carukjana nedošlo, BHK skončila podľa odhadov s 25 percentami hlasov, oznámila štátna tlačová agentúra Armenpress.

Nasleduje proeurópska aliancia Yelk (Cesta von) s 10 percentami hlasov a socialistická Arménska revolučná federácia s piatimi percentami.

Hlasovanie narušili obvinenia z volebných podvodov, generálna prokuratúra po zatvorení volebných stredísk oznámila, že prešetruje 220 takýchto prípadov.

Vyskytli sa tiež vážne problémy s novým zariadením, ktoré malo potvrdzovať totožnosť voličov podľa odtlačkov prstov. Systém však nespoznal stovky voličov, dokonca ani prezidenta Sarkisjana.

Ústredná volebná komisia neskoro popoludní oznámila, že účasť voličov prekročila 50 percent, na voľbách sa zúčastnilo vyše 1,3 milióna voličov.

Občania Arménska dnes hlasovali v prvých parlamentných voľbách po referende o ústavnej reforme z roku 2015, ktorého výsledky zabezpečili jednokomorovému parlamentu tejto bývalej sovietskej republiky viac právomocí

Ako píše agentúra DPA, všeobecne sa očakáva tesný súboj medzi Republikánskou stranou (RPA), disponujúcou parlamentnou väčšinou a vedenou prezidentom Seržom Sarkisjanom, a alianciou podnikateľa Gagika Carukjana Prekvitajúce Arménsko (BHK).

Konzervatívna Republikánska strana Arménska vychádza z parlamentných volieb ako víťaz už dlhé obdobie, avšak Carukjanova centristickejšie orientovaná aliancia sľubuje nový prístup k vládnutiu.

V roku 2015 hlasovali Arméni za ústavnú reformu, ktorá obmedzila kompetencie prezidenta a dala viac právomocí predsedovi vlády. Prezident je podľa tohto ústavného dodatku volený spomedzi nestraníckych kandidátov v parlamente, a nie v priamych voľbách, pričom jeho funkčné obdobie sa zároveň predlžuje z piatich na sedem rokov.

Kritici ale tvrdia, že referendum o zmene ústavy bolo len taktickým manévrom na to, aby mohol Serž Sarkisjan zostať dlhšie pri moci. Za prezidenta bol zvolený v roku 2008 a mal by odstúpiť po vypršaní druhého funkčného obdobia v roku 2018.

Ak si však jeho Republikánska strana udrží parlamentnú väčšinu, mohol by Sarkisjan zostať vo vedúcej štátnickej funkcii aj naďalej, a to ako premiér – a podľa výsledkov referenda z roku 2015 s posilnenými právomocami.

Popoludní prekročila volebná účasť 50 percent

Arménske orgány vyšetrujú vyše 130 trestných oznámení z volebného podvodu, informovala dnes, v deň parlamentných volieb, kancelária generálneho prokurátora.

Účasť voličov prekročila neskoro popoludní podľa vyjadrenia ústrednej volebnej komisie 50 percent, hlasovalo už vyše 1,3 milióna občanov, oznámila štátna tlačová agentúra Armenpress.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) plánovala mať na voľbách v Arménsku 250 pozorovateľov.

Občania Arménska hlasujú dnes v prvých parlamentných voľbách po referende o ústavnej reforme z roku 2015, ktorého výsledky zabezpečili jednokomorovému parlamentu tejto bývalej sovietskej republiky viac právomocí.

Očakáva sa tesný súboj medzi Republikánskou stranou (RPA), disponujúcou parlamentnou väčšinou a vedenou prezidentom Seržom Sarkisjanom, a alianciou podnikateľa Gagika Carukjana Prekvitajúce Arménsko (BHK).

Konzervatívna Republikánska strana Arménska vychádza z parlamentných volieb ako víťaz už dlhé obdobie, avšak Carukjanova centristickejšie orientovaná aliancia sľubuje nový prístup k vládnutiu.

V roku 2015 hlasovali Arméni za ústavnú reformu, ktorá obmedzila kompetencie prezidenta a dala viac právomocí predsedovi vlády. Prezident je podľa tohto ústavného dodatku volený spomedzi nestraníckych kandidátov v parlamente, a nie v priamych voľbách, pričom jeho funkčné obdobie sa zároveň predlžuje z piatich na sedem rokov.

Kritici ale tvrdia, že referendum o zmene ústavy bolo len taktickým manévrom na to, aby mohol Serž Sarkisjan zostať dlhšie pri moci. Za prezidenta bol zvolený v roku 2008 a mal by odstúpiť po vypršaní druhého funkčného obdobia v roku 2018.

Ak si však jeho Republikánska strana udrží parlamentnú väčšinu, mohol by Sarkisjan zostať vo vedúcej štátnickej funkcii aj naďalej, a to ako premiér – a podľa výsledkov referenda z roku 2015 s posilnenými právomocami.

Obe najväčšie arménske strany podporujú zblíženie s Ruskom. Arménsko sa síce zapojilo do projektu Európskej únie Východné partnerstvo, ale prejavuje väčšiu lojalitu Rusku. V roku 2013 zrušilo rokovania o asociačnej dohode s EÚ a dalo prednosť ekonomickej dohode s Moskvou.

Sarkisjan minulý mesiac navštívil ruského prezidenta Vladimira Putina.