„Armáda Európanov“ namiesto armády EÚ

Moskva 20. januára 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Európska únia bude mať možno čoskoro vlastnú armádu. Zatiaľ to vyzerá na dosť malé zoskupenie. Okolo päťtisíc ľudí. Okrem toho nepôjde ani tak o armádu únie, ako skôr o „koalíciu ochotných“. Skupinu, ktorá ponúkne „služby“ Bruselu v prípadoch, ktoré si vyžadujú použitie vojenskej sily.

EÚ už dávno pochopila, že pokus o vytvorenie plnohodnotnej spoločnej armády v dnešných podmienkach je slepá cesta. Po prvé, nie všetkých 27 krajín únie takúto armádu chce. A po druhé, aj tí, ktorí ju z princípu chcú, nechcú preniesť velenie do Bruselu. Aspoň nie do ukončenia politickej integrácie. Ursula von der Leyen, ešte ako nemecká ministerka obrany, navrhla nateraz odložiť myšlienku európskej armády. Namiesto toho odporúčala začať vytvárať „armádu Európanov“. Teda spájať ozbrojené sily bez zbavenia ich národného velenia.

Samotné Nemecko to už robí dlhodobo. Armády Holandska, Česka, Rumunska a niekoľkých ďalších krajín sú dnes prepojené s Bundeswehrom. Nejde len o spoločné cvičenia, ale aj o vzájomné prenechanie velenia nad jednotlivými jednotkami. Všetko sa zatiaľ deje najmä v rámci NATO. No v Berlíne je tento proces zároveň považovaný za súčasť obrannej integrácie EÚ.

„Koalícia ochotných“

Nemci navrhujú ísť práve touto cestou. V polovici októbra Nemecko spolu s Holandskom, Portugalskom, Fínskom a Slovinskom navrhli rozšírenie už dávno existujúcich, ale nikdy nepoužívaných bojových skupín EÚ na veľkosť armádnej brigády. Ich doplnenie o letectvo, námorníctvo a špeciálne sily. S cieľom vytvoriť európske sily rýchlej reakcie podľa vzoru síl rýchlej reakcie NATO. Projektu sa zúčastnia len tie krajiny, ktoré si to želajú. Pričom použitie týchto síl sa má riadiť postupom stanoveným v článku 44 Zmluvy o EÚ. Tento článok umožňuje vykonávať vojenské operácie v mene a pod vlajkou únie ozbrojenými silami „koalície ochotných“ len na základe rozhodnutia všetkých ostatných krajín EÚ.

Iniciatíva už dostala súhlas Vojenského výboru EÚ na úrovni veliteľov ozbrojených síl. V polovici novembra ju s najväčšou pravdepodobnosťou schvália i ministri obrany. Po afganských udalostiach tohto leta sa Európania rozhodli, že už nie je možné odkladať vytvorenie vlastných ozbrojených síl. Neschopnosť samostatne viesť operácie, akými boli evakuácia z Kábulu, sa začala meniť na hmatateľné a nie veľmi príjemné dôsledky. Navyše, východné krajiny únie, vždy skeptické k obrannej integrácii, citeľne zmenili svoj postoj po tom, čo sa ukázalo, že USA sa teraz viac zaoberajú problémom Číny ako obranou „východného krídla“ NATO.

„Európske jadro“

V roku 1994 nemeckí politici Wolfgang Schäuble a Karl Lamers sformulovali koncept „európskeho jadra“. Toto „jadro“ malo zahŕňať tie krajiny únie, ktoré boli pripravené a ochotné urýchliť integráciu. Ostatní si mohli dať načas a pridať sa k vedúcim neskôr. Keď budú pripravené. Schäuble a Lamers tak navrhli riešiť problém spomalenia tempa integrácie. V tom čase, v predvečer „veľkého“ rozšírenia EÚ, sa už prejavil celkom zreteľne. Čím viac členov v únii, tým ťažšie je vyjednávať a rozhodovať. Vtedy išlo predovšetkým o finančnú a ekonomickú sféru. Myšlienka sa v podstate potom realizovala pri vytváraní eurozóny.

Teraz sa takéto „jadro“ navrhuje vytvoriť aj vo sfére obrany. Vlastne by sa nimi mala stať tá päťtisícová brigáda. Postupne sa k nej pripoja nové krajiny a jednotky. Až z toho naozaj bude niečo ako malá európska armáda. A je veľmi pravdepodobné, že táto armáda popri operáciách v Afrike a na Blízkom východe skôr či neskôr zaujme pozície i na „východnom krídle“. Samozrejme, pokiaľ dovtedy nedôjde k normalizácii vzťahov medzi Ruskom a Západom.

„Európsky pilier“ NATO

Európska únia zároveň neplánuje opustiť bezpečnostné záruky NATO a USA. Naopak, ako hovoria európski politici, integrácia ozbrojených síl by mala tvoriť „európsky pilier“ Severoatlantickej aliancie. EÚ teraz potrebuje na jednej strane svoje vlastné ozbrojené sily, aby nemusela volať o pomoc USA zakaždým, keď je potrebné vykonať konkrétnu vojenskú operáciu.

Na druhej strane tým zvýši svoju povesť v očiach Washingtonu. Pretože so samostatnou a schopnou armádou, aj keď nie veľmi veľkej sily, citeľne vzrastie váha európskeho hlasu v NATO. O tom, čo bude vo vzdialenejšej budúcnosti, zatiaľ v únii nikto neuvažuje.

Mimochodom, Američania tiež nie sú vôbec proti. Dlhodobo tlačia EÚ k vojenskej integrácii, aby na ňu „hodili“ riešenie problémov v susedných regiónoch a uvoľnili si ruky pre konfrontáciu s Čínou . A kombinované ozbrojené sily EÚ budú možno užitočné aj v ázijsko-tichomorskom regióne. V závislosti od toho, ako sa budú udalosti ďalej vyvíjať.

Vasilij Fedorcev