Arcibiskup Ján Graubner: Každé sexuálne zneužitie je treba odsúdiť

Olomouc (HSP/TK KBS/TS ČBK/Foto:Wikimedia)

“Každé sexuálne zneužitie je treba odsúdiť ako diabolský hriech, nech sa ho dopustí ktokoľvek. Ak sa to stane v cirkevnom prostredí alebo sa toho dopustí človek zasvätený Bohu, je to tým bolestnejšie, zraňuje to ako cirkev a poškodzuje jej dôveryhodnosť, tak obete. Ťažké zranenia sa neuzdravujú ľahko a rýchlo. Zranení majú právo na potrebnú starostlivosť, ktorú je nutné im poskytnúť. Preto prosíme tých, ktorých sa to týka, aby mali odvahu sa ozvať. Cez Kontaktné centrum cirkev ponúka pomocnú ruku,” píše v pastierskom liste k problematike sexuálneho zneužívania v cirkvi olomoucký arcibiskup Ján Graubner, podpredseda Českej biskupskej konferencie. List prinášame v plnom znení

Pastiersky list arcibiskupa Jána Graubnera k problému sexuálneho zneužívania

Drahí bratia a sestry,

v poslednej dobe sa v cirkvi i vo svete veľa hovorí o bolestnej téme sexuálneho zneužívania a cirkev i jej služobníci sú stavaní do divného svetla. Snáď mi niektorí môžete zazlievať, že reagujem pomaly. Musím priznať, že i pre biskupov ide o vec nezvyklú a nie sme odborníci na všetko. Nie že by šlo o skutočnosť celkom neznámu, ale jej rozsah a povaha si vyžiadala prípravu a štúdium. Zatiaľ sme mali študijný deň vedený odborníkmi dvakrát pre biskupov a dvakrát pre kňazov, pripravujeme pešiu kajúcu púť pre kňazov. Pre pastoračných pracovníkov sme pripravili príručku: O domácom násilí. Pretože máme mnoho zamestnancov v rôznych inštitúciách, prepracovali sme etický kódex Charity a budeme pracovať na vylepšení etických kódexov našich škôl, napriek tomu, že ide o prostredie bezpečnejšie než ostatné, kde zatiaľ o žiadnom prípade zneužitia nevieme.

Pápež František vydal 9. mája smernicu, ktorou sa budeme riadiť. Česká biskupská konferencia zriadila už k 1. máju 2019 kontaktné miesto na pomoc obetiam zneužívania ako svoju organizačnú jednotku. Kontaktné miesto je určené pre osoby, ktoré tvrdia, že boli zneužité ako maloleté alebo ako zraniteľné. Medzi zraniteľné sa  počítajú ľudia chorí, fyzicky či psychicky postihnutí alebo zbavení osobnej slobody s fakticky alebo dočasne obmedzeným chápaním, rozhodovaním alebo schopnosťou sa brániť.

Kontaktné miesto neposkytuje, ale sprostredkováva odbornú duchovnú, sociálnu, terapeutickú a psychologickú pomoc vrátane orientačného právneho poradenstva. Kontaktné miesto neslúži na príjem oznámení za účelom zahájenia cirkevného procesu proti agresorovi. To je potrebné ohlásiť generálnemu vikárovi, ktorý poverí vhodných členov diecéznej komisie na preverenie prípadu. S ním osobne sa obeť stretnúť nemusí.

Každé sexuálne zneužitie je treba odsúdiť ako diabolský hriech, nech sa ho dopustí ktokoľvek. Ak sa to stane v cirkevnom prostredí alebo sa toho dopustí človek zasvätený Bohu, je to tým bolestnejšie, zraňuje to ako cirkev a poškodzuje jej dôveryhodnosť, tak obete. Ťažké zranenia sa neuzdravujú ľahko a rýchlo. Zranení majú právo na potrebnú starostlivosť, ktorú je nutné im poskytnúť. Preto prosíme tých, ktorých sa to týka, aby mali odvahu sa ozvať. Cez Kontaktné centrum cirkev ponúka pomocnú ruku.

Proti páchateľom je nutné zakročiť jasne. Buďte si istí, že v našej diecéze sa žiadny prípad nezametá pod koberec, ale rieši sa podľa štátneho zákona a cirkevných smerníc. Zároveň ako kresťania musíme vedieť odpúšťať tým, ktorí robia pokánie. Odpustenie hriechu však neznamená odpustenie trestu, ktorý má byť prijímaný ako spasiteľné pokánie.

Cirkev je svätá, ale nie dokonalá. Má svätú Hlavu – Kristu, pôsobí v nej Duch Svätý, je svätá sviatosťami, ale mimo svätých či dobrých veriacich ju tvoria i rôzni hriešni ľudia. Nakoniec, hriešnici sme všetci. Katolícka cirkev nie je sektou čistých ľudí. Aj keď sme vykúpení, všetci nesieme dôsledky dedičného hriechu. Pokiaľ s tým nepočítame, sme prekvapení zlom a zlyhaním ako vlastným, tak druhých. K posväteniu cirkvi však môže prispieť každý z nás svojim pokáním i osobným úsilím o cnostný život. Dôležité je urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ďalšiemu zneužívaniu predchádzali.

Čo môžeme urobiť vo vzťahu k deťom?

Ako v rodinách, tak v rôznych spoločenstvách, je potrebné vytvárať atmosféru dôvery a bezpečia, aby deti mohli prísť s čímkoľvek. Najlepšie pravidelne a nerušene, Všímať si zmeny v ich správaní. Dôverovať im. Vedieť sa za ne postaviť. Byť pred nimi ako tí, ktorí nesúdia, ale povzbudzujú, aby nemali strach hovoriť i o veciach ťažkých alebo zlých. Nevychovávať ich k slepej poslušnosti, ale k hľadaniu dobra, pretože útočník môže slepú poslušnosť dieťaťa zneužiť a zakázať mu hovoriť o zneužití, či robiť z toho tajomstvo. Zaujímať sa o to, kde a ako trávi dieťa čas, čo robí u skautov, inde, ako miništrant, prečo nechce ísť k strýkovi, k susedovi. Modliť sa za deti, za dary Ducha Svätého vo výchove. Naučiť deti už od mala zdravej sebaúcte i schopnosti hovoriť NIE i dospelému. Nie len tomu učiť, ale i sami sa podľa toho chovať voči deťom a ostatným. V súčasnej dobe je mnoho rôznych prejavov násilia, s ktorými sa môžu stretnúť. Podľa veku je treba im postupne vysvetliť, čo si k nim nesmie nikto dovoliť. Keď začnú používať chytré telefóny a internet, ktorý má tiež svoje nástrahy, je treba im venovať zvláštnu starostlivosť, účinne varovať pred pornografiou a baviť sa s nimi o neznámych ľuďom, s ktorými si začali písať, vymieňať správy a obrázky alebo hrať počítačové hry aj pre viac hráčov. Samotári hľadajú kamarátov a môže sa ozvať nebezpečný deviant, ktorý vystupuje ako vrstovník, ale cielene hľadá svoje budúce obete. Niektorí potom používajú vyhrážky, nátlak, podplácanie a útočenie na city dieťaťa. Pokiaľ bude vo farnostiach záujem, pomôžeme zorganizovať odborné prednášky pre rodičov o mediálnej výchove detí.

Ako sa chovať ku kňazom, na ktorých padá tieň hriechu napriek tomu, že je väčšina nevinná? Vytvárať s nimi živú a otvorenú farskú rodinu. Modliť sa za nich. Neidealizovať ich, ale ani nepodozrievať, neohovárať a zbytočne nekritizovať. Dávať spätnú väzbu, prípadne i kritiku konkrétnej veci, ale v úcte. Pomáhať vytvárať prostredie prijatia a širokej rodiny. Nepodporovať dôvernosti a citové prejavy, ale budovať priateľské a radostné spoločenstvo. Pokiaľ máme podozrenie na niečo nezdravé, je dobré si po pokojnej úvahe a úprimnej modlitbe sa s kňazom porozprávať, upozorniť ako pôsobí na druhých. Ak dohováranie nepomôže a vidíme problém ako vážny, je treba si podľa Ježišových slov pribrať svedkov a ak to nepomôže, ísť za predstaveným.

Nezabudnime pri tom, že veľká väčšina kňazov je i pri svojich ľudských slabostiach skvelá. Hovoríme síce o zneužívaní v cirkvi, ale k 90% zneužívaní dochádza vo vlastných rodinách od rodičov či druhých partnerov matky alebo súrodencov. Pri tom je väčšina rodičov tiež skvelá. Vinníci nie sú väčšinou úchylní ľudia, chorý či nepriateľskí, ale ľudia bez vnútornej disciplíny a pravdivej otvorenosti pred Bohom. Ak chceme ponúknuť deťom zdravé prostredie a ochranu, je potrebné uzdraviť spoločnosť, žiť podľa ducha a nie podľa tela, byť naozaj slobodní od nemravnosti a pornografie, nebyť sebecký hľadači pôžitkov a príjemností, ale otvorení skutočnej láske, ktorá slúži a hľadá dobro druhých.

Ďakujem všetkým rodičom, kňazom i rôznym animátorom a vedúcim programov pre deti za ich obetavú službu a prosím, aby sa nedali odradiť zlými príkladmi. Ďakujem všetkým, ktorí nie sú ľahostajní alebo len kritickí, ale aktívne sa zapájajú do pokánia cirkvi svojimi kajúcimi skutkami, do pomoci obetiam i do účinnej prevencie ako správnou výchovou detí, tak osobným úsilím o pozdvihnutie svojej vlastnej morálnej úrovne i morálnej úrovne celej spoločnosti.

V spojení modlitbou zostáva a všetkým zo srdca žehná
arcibiskup Ján

Zdroj: cirkev.cz