Môj profil 
Predplatné
Takýto názor prijalo 347 členov Generálnej synody cirkvi, pričom iba štyria hlasovali proti. Na základe spoločného rozhodnutia cirkev do roku 2023 predá podiel v spoločnostiach, ktoré neplnia Parížsku dohodu. Pôvodne sa hovorilo už o roku 2020, ale ako uviedol zástupca cirkvi, poskytnutie viac času postrčí spoločnosti k naplneniu predsavzatí.
Pred hlasovaním David Walker, podpredseda komisie cirkvi, orgánu, ktorý riadi investície cirkvi, povedal, že predaj investícií plynárenských a ropných spoločností do roku 2020 by znamenal stratu vplyvu. “Ani by to neprinútilo spoločnosti, aby zmenili svoj postoj ku klíme, malo by to opačný efekt,” povedal.
Vo vyhlásení synody sa tiež uvádza, že cirkev musí hrať hlavnú úlohu v natoľko aktuálnej otázke, akou sú klimatické zmeny.
Rozhodnutie cirkvi sa bude vzťahovať na jej kapitálový investičný fond vo výške 8,3 mld. libier ako aj dôchodkový fond vo výške 2,3 mld. libier, ktorý má pod kontrolou ďalší dôchodkový s 2 mld. libier.
Cirkevní komisári mali na konci minulého roka pôvodne investovať do ropných a plynárenských podnikov približne 123 miliónov korún.
Šéf organizácie Charitay Chris Aid, Tom Viita, dodal, že “ak ropné spoločnosti naďalej pokračujú v neekologickej politike, nič nebráni tomu, aby sa cirkev zbavovala podielov bez ohľadu na názor Synody.” dodal.
Etický investičný kódex cirkvi určuje, že všetky investície by mali byť v súlade s kresťanskými hodnotami. Cirkev podľa týchto pravidiel nemôže investovať do firiem s 10% obratu zo zbraní, 3% príjmov z pornografie, 10% príjmov z tabaku, hazardných hier, strelných zbraní, vysokých úrokových úverov a klonovania ľudských embryí.
Avšak v roku 2013 sa ukázalo, že cirkev nepriamo investovala do kontroverznej firmy na výplatu pôžičiek spoločnosti Wonga, čo pripustil aj arcibiskup z Canterbury Justin Welby, a dododal, že je z toho “v rozpakoch a podráždený”. Toto investovanie odvtedy skončilo.
Pripomeňme, že Spojené štáty vystúpili z Parížskej dohody o klíme v auguste 2017. Samotná dohoda bola uzavretá v roku 2015 a jej hlavným prvkom je vyčlenenie 100 miliárd dolárov rozvojovým krajinám, aby dokázali vyriešiť klimatické problémy.
.JPG)
.jpg)
