Môj profil 
Predplatné
Ministerstvo avizovalo, že reforma si vyžiada ešte novelizáciu viacerých zákonov a vládnych nariadení. Šéfka rezortu chce, aby sa na projekte stratifikácie dohodlo celé politické spektrum, na čom sa dohodla so šéfom Smeru-SD Robertom Ficom. Podporu reforme už avizovali vládny Most-Híd aj opozičná SaS.
Ústavný zákon o nároku na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa nachádza v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. “Nastavuje hlavné piliere stratifikácie s cieľom zabezpečiť, aby každý občan mal rovnaký nárok na dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Tento nárok budú nižšie právne predpisy presnejšie definovať,” uviedlo pre TASR komunikačné oddelenie Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.
Projekt by mala ministerka predložiť vláde na rokovanie 21. augusta. Vyzvala preto koaličné aj opozičné strany, aby sa dohodli na podpore jednej z najväčších reforiem slovenského zdravotníctva za posledné roky. Dodala, že je ochotná rokovať so zástupcami politických strán.
Podporu zákona doposiaľ priamo vyjadrila opozičná SaS, ktorá povedala, že v prvom čítaní zákon podporí. Ostatné strany sa vyjadrovali zdržanlivejšie a povedali, že si počkajú na finálny dokument, pričom napríklad predseda SNS Andrej Danko nechce, aby v súvislosti s touto zmenou došlo k zatváraniu nemocníc. Kalavská však zopakovala, že nemocnice sa rušiť nebudú.
Zdôraznila, že ministerstvo zdravotníctva práve vďaka stratifikácii jasne zadefinuje, čo bude ktorá nemocnica robiť. Tiež poukázala na starnutie populácie, preto prízvukovala, že bude potrebných aj viac lôžok následnej starostlivosti.
Ministerstvo svoj krok zdôvodňuje analýzou súčasného stavu a predikčného modelu Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) MZ SR. “Odhadujeme, že do roku 2030 nám v prípade, že neimplementujeme žiadne zmeny, bude chýbať približne 3100 lekárov a takmer 10.000 sestier,” uviedlo.
Zabezpečenie kvality, dostupnosti a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti v podmienkach slovenského zdravotníctva podľa MZ SR predstavuje kľúčovú výzvu pri efektívnom využívaní zdrojov v rámci poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rezort argumentuje aj tým, že budúca potreba tejto starostlivosti vyplýva predovšetkým z demografických a technologických zmien.
Hovorca vládneho Smeru-SD Ján Mažgút pred časom uviedol, že strana súhlasí s návrhom ministerky predložiť projekt formou ústavného zákona. Podporu projektu nevylúčilo ani opozičné hnutie Sme rodina.
Reformu nemocníc kritizovala Slovenská lekárska komora (SLK), ktorá v júli tvrdila, že nie je dostatočne pripravená na uvedenie do praxe. Na to, aby takýto zákon prešiel, musí od poslancov Národnej rady (NR) SR získať minimálne 90 hlasov.
Navrhovaná reforma ministerky zdravotníctva by mala nemocnice rozdeliť do troch kategórií a určiť, aké typy zdravotných úkonov sa v nich budú vykonávať. Pacient má byť podľa Kalavskej nasmerovaný vždy do takého zariadenia, kde mu zabezpečia dostatočnú kvalitu starostlivosti, kontrolovanú minimálnym počtom výkonov. Zdravotné poisťovne nezazmluvnia výkony, ktoré nesplnia stanovené kritériá. Prípadné uvoľnené kapacity v nemocniciach potom využijú na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica dobrá, prípadne na následnú starostlivosť.
V prípade schválenia ústavného zákona by nadobudol účinnosť od 1. januára 2024. Dovtedy sa majú súčasné nemocnice pretransformovať na nové typy.
.jpg)
.JPG)
