Jakub Filo si kladie otázku:

„Prečo je ovládnutie mediálneho prostredia a umlčanie kritických médií jedným z primárnych cieľov autokratov?“ Zároveň na ňu odpoveď pozná:

„Pretože úlohou kritických a nezávislých médií je kontrola moci. Voličom a občanom poskytujú pravdivé, nezávislé a čo najobjektívnejšie informácie, aby mohli robiť dobré voličské (ale aj iné – napríklad spotrebiteľské) rozhodnutia.

Bez nezávislých a kritických médií môžu populistickí autokrati oveľa jednoduchšie kontrolovať masy. Dokážu stvoriť pomyselných nepriateľov svojej vlády a proti nim nasmerovať nenávisť svojich voličov, radikalizovať a polarizovať spoločnosť. A tým odpútať ich pozornosť od skutočných problémov, ale tiež korupcie a zlyhávajúceho štátu.“

Porovnajme si túto definíciu s definíciou nezávislých médií, ktorú prináša návrh Nariadenia EP o slobode médií, tzv. Európsky akt o slobode médií:

„Nezávislé médiá, a najmä spravodajské médiá, poskytujú prístup k pluralite názorov a sú spoľahlivými zdrojmi informácií pre občanov a podobne aj pre podniky. Prispievajú k formovaniu verejnej mienky a pomáhajú ľuďom a spoločnostiam utvárať si názory a robiť informované rozhodnutia.“

Beata Balogová mu sekundovala:

„Novinári a novinárky v RTVS nerobia žiadny politický aktivizmus, ako tvrdí Fico. Po vražde nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sme aj my novinárky a novinári stáli na námestiach, lebo boli a, žiaľ, opäť sú ohrozené základné hodnoty, na ktorých sme sa ako spoločnosť po páde komunizmu zhodli. Tieto hodnoty nepodliehajú svojvôli žiadnej politickej reprezentácie, ak si naozaj nárokujeme byť demokraciou.“

„Zároveň platí, že nikdy doteraz útok na slobodné médiá neprebiehali tak celoplošne a rýchlo. Robert Fico vo svojom ťažení chce stihnúť všetko to, na čo mal Viktor Orbán jedno desaťročie, za pár mesiacov.“

Vnímavý čitateľ môže vidieť ako si slovenské tzv. nezávislé médiá prispôsobili aj definíciu nezávislosti. Áno, platí, že politikom sa neverí, politici sa kontrolujú. Lenže nezávislosť médií sa prejavuje v tom, že tieto kontrolujú každú moc a nielen aktivisticky tú, ktorá nejde po ruke vlastníkom, a inzerentom, na ktorých sú „nezávislé“ médiá závislé.

Selektívny prístup bolo možné pozorovať v tom ako kritické boli k vládnej moci v rokoch Dzurindových vlád, Radičovej vlády, Matovičovej, Hegerovej, či Ódorovej vlady. Ako kritické boli voči prezidentovaniu Adreja Kisku, či Zuzany Čaputovej.

Čím to asi tak bolo, že „nezávislé“ médiá úplne rezignovali na kontrolu vládnej moci pri aplikácii protiústavných protipandemických opatrení, pri rozvracaní verejných financií a pri bezprecedentnom navyšovaní rozpočtového deficitu. Nebolo to náhodou tým, že tieto nezávislé médiá dostali od Matoviča štátnu injekciu na propagáciu pandémie?

Nie sú to práve „nezávislé“ médiá, ktoré Mečiara, Fica, či Danka, dnes už aj Pellegriniho označili za jediné absolútne zlo? Nie sú to tieto médiá, ktoré vidia svet čiernobielo? Nie sú to tieto médiá, ktoré neustále rozdeľujú slovenskú spoločnosť? Nie sú to tieto médiá, ktoré robili všetko preto, aby vo voľbách zvíťazili ich Progresívci? A ani volebná facka ich nezastaví v úsilí šíriť nenávisť, voči tým, ktorých oni pomáhali opozícii poraziť.

Prečo je v „nezávislých“ médiách povolený len jeden jedine správny názor? Jediná možná interpretácia faktov? Prečo sa o faktoch v tých médiách nediskutuje? Kde je Európskym parlamentom požadovaná pluralita názorov v týchto médiách? Pomáhajú tieto médiá ľuďom a spoločnostiam utvárať si názory a robiť informované rozhodnutia? Akým právom sa považujú za nezávislé?

Ak dnes opozícia a tieto „nezávislé“ médiá kričia, že im vládna moc ide zobrať verejnoprávne médiá, nie je to skôr znak toho, že aj tieto médiá sa dostali do jedného košiara s týmito „nezávislými“ médiami? A že majú strach, že stratia monopol na informácie a na interpretáciu faktov?

Čím sa dnes líši spravodajstvo, programová štruktúra verejnoprávnej RTVS a súkromných televízií. Spravodajstvo je ako cez kopírak. Komentovanie správ je z jednej názorovej liahne. Štruktúra programu? Úplne som sa vydesil, keď som videl program RTVS 1 na sobotný večer 27.4.2024. V hlavnom vysielacom čase zábavná show, po nej nasledovala zábavná talkshow a po nej hudobná show. Celý tento program patrí na komerčnú platformu.

Ako je v takto nastavenom prostredí zabezpečené duálne vysielanie? Priestor súkromným vysielateľom sa v 90 rokoch vytvoril práve z cieľom zabezpečiť duálne vysielanie a pluralitu. Nie je práve uniformita verejnoprávneho a súkromného vysielania dôvodom, že sa v mediálnom priestore objavili a úspešne fungujú alternatívne, komplementárne médiá? Nie je to práve selekcia informácií, jednofarebná interpretácia faktov, vytváranie reality čo vyvolalo na strane dopytu hlad po chýbajúcich informáciách? Nestali sa tieto médiá nositeľom duality v mediálnom priestore? A nie sú tŕňom v oku „nezávislým“ médiám, lebo im ujedajú z reklamného koláča? Viď projekt košpirátori.sk a jeho samozvaní posudzovatelia obsahu samozrejme len alternatívnych médií.

Je dobré nastaviť zrkadlo tým našim „nezávislým“ médiám

V rámci EÚ je k dispozícii nástroj na monitoring plurality médií (MPM), ktorý je zameraný na hodnotenie rizík pre pluralitu médií v členských štátoch EÚ aj v kandidátskych krajinách. Od roku 2013/2014 ho pravidelne realizuje Centrum pre pluralitu médií a slobodu médií a od roku 2020 sa vykonáva na ročnej báze.

Pri pohľade na ostatnú správu za rok 2022 je vidieť jednak to, že monitoring voči Slovensku zlyhal, lebo v správe odignoroval fakt, že u nás boli vládou zablokované niektoré médiá. Boli tým porušené základné práva EÚ a síce právo na slobodu vyjadrovania a právo na slobodný prístup k informáciám, ktoré sú rovnako základnými kritériami pri posudzovaní plurality médií v tej ktorej krajine.

Zároveň správa nastavila zrkadlo aj dnešným záchrancom demokracie a bojovníkom za zachovanie súčasnej RTVS. Podľa správy sme sa zaradili medzi 11 krajín, kde bol právny rámec pre postupy vymenovania a odvolania vedenia verejnoprávnych médií vyhodnotený ako vysoko rizikový, pričom sa osobitne zohľadňujú kritériá spravodlivosti a transparentnosti a mechanizmy, ktoré sú zavedené na zaručenie nezávislosti od vládneho alebo iného politického vplyvu. Okrem toho patríme medzi krajiny, kde redakčná línia verejnoprávnych médií trpí nedostatkom autonómie a politickými zásahmi takmer v tej istej vzorke krajín, ktoré dosiahli vysoké riziko v oblasti vymenúvania manažmentu.

Ako to, že takéto hodnotenie za rok 2022 naše „nezávislé“ médiá nevyrušilo? Horší už nemôžeme byť, nech by terajšia vláda urobila čokoľvek.

Bolo by fajn, ak by sa „nezávislé“ médiá pozreli do zrkadla. Ako ony spĺňajú kritériá nezávislosti definované Európskym parlamentom. Zároveň v tom zrkadle uvidia obraz akú vyváženosť, pluralitu predstavujú súčasné verejnoprávne médiá. A videli by aj pokrivený obraz svojho mlčania, keď ich nevyrušuje, že MPM vo svojej ostatnej správe vyhodnotila právny rámec pre postupy vymenovania a odvolania vedenia verejnoprávnych médií na Slovensku ako vysoko rizikový a ony bojujú za zachovanie status quo.