(K tejto téme zaujal stanovisko aj prezidentov hovorca Jiří Ovčáček. Podľa neho je tento úrad proti dezinformáciám pohrobkom Obamovej administratívy a neprimeraného vplyvu sorosovských mimovládok, ktorý bol vytvorený, aby zasahoval do volieb. Budú doporučovať firmám neinzerovať v “závadných médiách” s cieľom ekonomicky ich zlikvidovať. Podobný model bude fungovať pri parlamentnej a prezidentskej volebnej kampani, kde médiá podporujúce „neštandardných“ politikov budú rovnakým spôsobom perzekvované. Podobný model funguje aj na Slovensku, našťastie samozvaná komisia nemá zatiaľ inštitucionalizovaný charakter a teda nedá sa zatiaľ hovoriť o cenzúre na štátnej úrovni. Komisia o ktorej sme viac písali tu a ktorá je personálne naviazaná najmä na denník Sme, zatiaľ likviduje konkurenciu iba cez nátlak sorovských mimovládok.)

“Ľudia nie sú idioti, s výnimkou niektorých novinárov a niektorých politikov. Takže si sami tie názory vyberú, vypočujú si ich a rozhodnú sa, kto z nich má pravdepodobne pravdu”. Naproti tomu minister Chovanec podľa neho teraz plánuje, že pätnásť vybraných úradníkov bude mať na pravdu monopol. A to často vo veľmi komplikovaných veciach, v ktorých sa nevyznajú ani skutoční experti. “A to títo úradníčkovia určite nebudú,” poznamenal skepticky.

Redaktor ale trval na tom, že súkromná firma si môže sama rozhodnúť, kde bude inzerovať. Prezident kontroval, že je to v poriadku, ale nemalo by sa tak diať na základe udania cenzorského úradu. “Ale prečo hovoríte o cenzúre?”, protestoval moderátor. Minister podľa neho sľúbil, že centrum nebude blokovať ani vypínať žiadne stránky. “Vy ste veľmi naivný, pán redaktor,” skepticky poznamenal prezident. Predstavte si, že cenzúra nemá len podobu vypínania webov, ale môže byť oveľa sofistikovanejšia.

Redaktor potom chytil prezidenta za jeho slová, že mnoho problémov je veľmi zložitých. “Nemal by niekto ľuďom pomôcť sa v nich vyznať?” Prezident mu odpovedal konkrétnym príkladom. V sýrskej vojne sa nedávno obviňovali dve bojujúce strany z bojovania proti civilistom. “Takže čo urobíte? Buď tých pätnásť úradníkov pošlete do Aleppa, aby na mieste preverili, ako to je“. Táto možnosť podľa neho k ničomu nevedie, lebo by nestíhali lietať po svete. Druhá možnosť je, že si ľudia zoberú dva protikladné zdroje a posúdia, ktorý im príde vierohodnejší.

“Ale ak ste zaujatý, a ja trvám na tom, že značná časť novinárov zaujatá je, tak si vyberiete len jeden informačný zdroj a budete ignorovať ten protikladný,” poznamenal.

Na slová vedúcej tohto úradu Romancevovej, že cieľom Centra bude overovať fakty a pomáhať konzumentovi, ktorý nemá šancu dohľadať pôvodný zdroj, prezident znechutene poznamenal, že je to úplná drzosť.  Informácie, ktoré by úradníci mali preverovať, sú podľa neho často produkované spravodajskými službami, ktorých správy úradníci aj tak nebudú môcť čítať.

On sám vraj v nedávnej minulosti dostal oficiálnou cestou od tajných služieb informáciu, že sa po Českej republike potuluje človek z Maghrebu, dôvodne podozrivý zo spolupráce s islamskými teroristami. “Naozaj si myslíte, že túto informáciu bude mať pani Romancovová?”, spýtal sa skepticky. Moderátor sa ohromený vypytoval, ako môže prezident takúto informáciu hovoriť v rozhlase. Miloš Zeman ho poučil, že nepovedal jeho meno, dokonca ani národnosť (!vy určite viete, že Maghreb zahŕňa Maroko, Tunisko, Alžírsko, a dokonca Líbyu,” rýpal do redaktora, ktorý to zjavne nevedel), takže žiaden bezpečnostný predpis neporušil.

Potom sa téma presunula na hackerské útoky, ktorými Rusko malo ovplyvniť prezidentské voľby v USA. Redaktora zaujímalo, či prezident nemá strach, že by takto mohli byť ovplyvnené aj prezidentské voľby v ČR. Prezident sa tomu od srdca zasmial a pridal bizarnú historku: “Nejaká ruská Uralská skupina tvrdila, že pred štyrmi rokmi, keď tu boli minulé prezidentské voľby, sem z Uralu poslala 90 ruských expertov,” spomínal. Autori tejto správy suverénne tvrdili, že napadli počítačový systém pre sčítanie hlasov a tým zaistili víťazstvo Miloša Zemana nad Karlom Schwarzenbergom. “Drobná chybička sa vloudila, pretože ako viete, u nás sa hlasy sčítajú ručne,” vypointoval príbeh prezident.

Pokiaľ ide o Donalda Trumpa a jeho nedôveru k spravodajským službám, s ktorou spochybňuje ich súčasné odhalenia ruských útokov, prezident Zeman sa s ním stotožňuje. “Donald Trump úplne presne reaguje a hovorí: “Čo sú to za spravodajské služby, ktoré pred časom so stopercentnou istotou oznamovali, že v Iraku sú zbrane hromadného ničenia,” pripomenul neslávne obdobie pred inváziou do Iraku v roku 2003.

Redaktor mu pripomenul slová riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Navrátila, že nebezpečenstvo kybernetického útoku v ČR je veľké, väčšie než vojna. “Každá líška svoj chvost chváli,” odpovedal prezident príslovím s tým, že keby on mal, šéfovať oddeleniu pre kybernetickú bezpečnosť, potom by tiež všade vykladal, ako je to nebezpečenstvo veľké, pretože inak by jeho práca a funkcia strácala zmysel.

Redaktor Rozsypal sa ale nedal a zdôrazňoval, že aj tajné služby pripomínajú riziko “ruských dezinformačných informácií”, čím ale prezidenta úprimne pobavil. “No, viete, dezinformačná informácia je “contradictio in adjecto,” dusil smiech pri vysvetľovaní pojmu protirečenie. Potom vážnejšie pripomenul, že Českú republiku nikdy žiadny hackerský útok významne nezasiahol. Redaktor sa pokúšal znovu argumentovať správou tajných služieb, prezident ho však trochu “vykúpal” a domáhal sa príkladu hackerského útoku, ktorý by ochromil Českú republiku.

Redaktor si medzitým našiel v podkladoch príslušnú citáciu z výročnej správy Bezpečnostnej informačnej služby za rok 2015, že v onom roku v ČR najvýznamnejšie pôsobili tajné služby Ruska a Číny. “Ruskými prioritami pre rok 2015 boli operácie vedené v rámci informačnej vojny v kontexte ukrajinskej a sýrskej krízy a ďalej politická, vedecko-technická a ekonomická rozviedka,” citoval.

Prezident sa začudoval, že spomenutá aktivita tajných služieb mala spočívať v tom, že sa Rusko prostredníctvom svojich médií pokúšalo prezentovať svoju verziu udalostí na Ukrajine alebo v Sýrii. To je podľa neho úplne normálne správanie každej krajiny. “Rovnako tak sa americká strana snažila presvedčiť o svojom pohľade,” pripomenul a sarkasticky dodal, že Američania to presviedčanie mali výrazne zložitejšie, pretože ich pozícia sa počas vojny niekoľkokrát zmenila na škále medzi podporou prezidenta Asada až po bombardovanie prezidenta Asada.

“Čiže toto, milý pán redaktor, robia všetky, ani nie zahraničné spravodajskej služby, ale všetky mediálne agentúry na celom svete, vrátane Českej republiky,” zakončil svoj výklad prezident Zeman.