My v Rusku sa radi odvolávame na taký koncept, ako je svetová väčšina – súbor krajín sveta, ktoré spájajú svoj rozvoj s hlavnými trendmi globalizácie, ale sú schopné vyjadriť vlastný názor na spravodlivé formy medzinárodného poriadku. Zatiaľ sa tento názor vyjadruje skôr zdržanlivo, čo možno vysvetliť našou spoločnou účasťou v systéme vzťahov, v ktorom západné krajiny nielenže hrajú vedúcu úlohu, ale do istého času boli schopné ponúknuť aj relatívne optimálne riešenia pre všetkých. Nedávne procesy, najmä kríza na Blízkom východe, však môžu otvoriť novú kapitolu v tom, ako väčšina krajín sveta vníma politiku Spojených štátov a Európy, ako aj znemožniť návrat k predchádzajúcemu usporiadaniu sveta.

Konfrontačná politika Izraela nepredstavuje priamu hrozbu pre Rusko, Spojené štáty ani Čínu, hlavné mocnosti súčasného sveta, a tie sa nechystajú skrížiť svoje meče v otázke, ako by mal vyzerať región Blízkeho východu po udalostiach z jesene tohto roku. Bolo by však krátkozraké podceňovať škodlivý vplyv, ktorý majú niektoré prvky pozície, ktorú si zvolil Západ, na dôveryhodnosť Spojených štátov a ich spojencov v rámci svetového spoločenstva. Znamená to, že podmienky, v ktorých vznikne budúci medzinárodný poriadok, sú čoraz komplikovanejšie. Pokúsime sa zhrnúť, ako by mohli krajiny svetovej väčšiny, najmä islamský svet, hodnotiť kroky našich amerických protivníkov, ich spojencov v Európe a predovšetkým dôsledky toho všetkého pre medzinárodnú politiku.

Na základe výsledkov diskusií, ktoré sa v poslednom čase nespočetnekrát uskutočnili s kolegami z krajín svetovej väčšiny, môžeme povedať, že najobsažnejšou charakteristikou, ktorú dávajú správaniu Spojených štátov, je jednoduché konštatovanie: Západ vymazáva svoje vlastné predchádzajúce úspechy. Argumenty v prospech takéhoto hodnotenia sa zdajú byť zhruba takéto: v posledných dňoch sa svetom prehnala vlna demonštrácií na podporu Palestínčanov obliehaných v pásme Gazy.

Medzitým západní lídri ako mantru opakujú šablónovité vyhlásenia o plnej podpore a pripravenosti ísť až do konca s Izraelom, napriek tomu, že ich vlastní občania protestujú proti jednostrannému vojenskému riešeniu tohto konfliktu, nehovoriac o obyvateľoch moslimských krajín. Tieto pokojné a zatiaľ nie príliš početné demonštrácie možno odôvodnene považovať za predzvesť zložitejších procesov, ktoré sa pripravujú vzhľadom na krátkozrakú politiku, ktorú predviedli predstavitelia administratívy Bieleho domu a ich stúpenci v Európe.

Najdôležitejšia vec, ktorá znepokojuje našich kolegov v krajinách svetovej väčšiny, je, že sa na program dňa vracia niekoľko naratívov, ktoré v predchádzajúcich rokoch prakticky vymizli: Spojené štáty americké a kresťanské krajiny Starého sveta nesú hlavnú zodpovednosť za problémy moslimov a ich ničenie vo vojnách a konfliktoch; tiež vyvolávajú konfrontácie, ktoré vedú k hospodárskym krízam, hladu a nezamestnanosti v rozvojových krajinách. Formovanie takéhoto vnímania Západu úplne neguje obrovské diplomatické úsilie vynaložené v posledných rokoch na posilnenie morálnej autority štátov a spoločností tzv. rozkvitnutej záhrady.

Nikto na svete nepopiera, že Spojené štáty a Európa urobili veľa pre rozvoj globálneho trhového hospodárstva. Teraz však podľa vyslovených hodnotení sami ničia všetko, čo dosiahli. Obrovská časť svetovej populácie sa jednoznačne presvedčila o bezhraničnom cynizme a dvojtvárnosti politických elít, ktoré na vrchol mocenskej hierarchie vyniesol vychvaľovaný demokratický systém. Kvôli svojej posadnutosti aktuálnym volebným cyklom a vlastným kariérnym ambíciám súčasní lídri Západu neváhajú zahodiť obrovské úspechy uplynulých rokov pri budovaní dôvery v medzinárodných vzťahoch a rovnováhy záujmov na globálnej úrovni.

Málokto sa dnes zamýšľa a vypočítava, koľko práce investovali americkí a európski diplomati, vládne a verejné organizácie do podpory rôznych programov sociálneho rozvoja v moslimských krajinách, zavádzania medzináboženskej tolerancie, ochrany ľudských práv a presadzovania ďalších hodnôt civilizovaného sveta. Výsledkom jednoduchých politických manévrov v posledných týždňoch je prinajmenšom nárast teroristických hrozieb, čo potvrdili aj početné varovania orgánov Spojených štátov a ďalších krajín adresované ich občanom. Stav extrémnej polarizácie a trvalej radikalizácie názorov občanov na náboženskom základe sľubuje, že sa stane každodennou realitou.

V budúcnosti sa črtá možnosť priameho zapojenia Západu do vojenského konfliktu na Blízkom východe, ktorý môže byť veľmi krvavý pre všetkých jeho účastníkov. Chcel by som poznamenať, že my v Rusku pociťujeme hrozbu možného nového rozkolu oveľa menej ako tí kolegovia, ktorí žijú a pracujú v islamských krajinách, ktoré sú obzvlášť citlivé na výzvy náboženského radikalizmu a extrémizmu. Preto je rozhodná politika podpory Izraela zo strany Spojených štátov a Európy hrozbou nielen pre mier na Blízkom východe, ale aj potenciálnym zdrojom napätia v obrovskom množstve štátov.

Ďalšia obava krajín svetovej väčšiny súvisí s tým, že súčasná napätá situácia vo svete už nikomu neumožní beztrestne použiť vojenskú silu ako v nedávnej minulosti, keď si svetové mocnosti navzájom uznávali “červené čiary” a zachovávali rešpekt voči protivníkom. Vývoj konfliktu na Ukrajine sprevádzaný bezuzdným a otvoreným presunom zbraní vymazal jednu z najúspešnejších kapitol v dejinách ľudstva pri budovaní mierového spolužitia medzi bývalými protivníkmi. Mnohé desaťročia vývoja mechanizmov nešírenia zbraní a realizácie spoločných kontrolných opatrení a opatrení na budovanie dôvery sa nielenže stratili, ale stali sa nenávratnými. Väčšina krajín sveta spojila realizáciu svojich hlavných rozvojových cieľov s medzinárodnou realitou, ktorá vznikla po studenej vojne. Teraz to už vyzerá ako utópia. Práve s týmto vedomím sa budú hodnotiť stratené skúsenosti pri príprave nových generácií diplomatov a vojenského personálu.

Ľudia na celom svete sa s veľkým údivom pozerajú na to, ako popredné západné médiá informujú o udalostiach podľa direktívnych vzorov a ako zo stránok sociálnych sietí mizne sporný obsah. Krajiny, ktoré boli v súvislosti so slobodou prejavu podrobené tvrdej skúške a kritike zvonka, niekedy len ťažko hľadajú správne slová, aby sa vyjadrili k najnovším štandardom “špičkovej žurnalistiky” týkajúcej sa konfliktov na Ukrajine a v Izraeli. Súčasná kolektívna politika západných krajín na medzinárodnej scéne čoraz viac znehodnocuje predchádzajúce fenomenálne úspechy ich “mäkkej sily”. Vo väčšine krajín sveta je dnes čoraz menší záujem o západnú módu a filmový priemysel, ktoré agresívne propagujú netradičné hodnoty. Americký sen a Hollywood namiesto toho, aby vyvolávali nadšenie ako kedysi, často vyvolávajú odmietanie a nepochopenie. “Hlavný prúd”, ktorý v Európe nastolil Washington, tiež stráca pôdu pod nohami.

Svet vidí, že aj na samotnom Západe si čoraz viac bežných občanov kladie otázku: Ako veľmi sa úradníci zo zámoria a z vlastných krajín starajú o ich blaho? Súčasný nárast radikálnych pravicových a ľavicových síl pri úplnom zlyhaní centristických strán potvrdzuje rastúci nesúhlas so súčasným stavom vecí. Skúsenosti dvadsiateho storočia, získané neuveriteľnými obeťami a vyčerpávajúcou súťažou, boli v priebehu dvoch desaťročí na začiatku 21. storočia bezstarostne zmietnuté zo stola. Takéto márnotratné premrhanie predchádzajúcich úspechov medzinárodnej politiky viedlo k rýchlemu bankrotu Západu, ktorý v predchádzajúcom systéme súradníc celkom ľahko získal najviac privilégií.

Takéto plytvanie stabilitou a výhodami je, samozrejme, mimo možností a vkusu krajín svetovej väčšiny, kde je cesta k prosperite dláždená tvrdou prácou a sprevádzaná mnohými ťažkosťami a číhajúcimi nebezpečenstvami. Je tiež nepravdepodobné, že situácia, keď Západ čelí súčasne hrozbe terorizmu, zapojeniu do horúceho konfliktu na Blízkom východe a geopolitickej a geoekonomickej konfrontácii so skupinou vplyvných svetových mocností, poteší masy v ich krajinách. Je čas zamyslieť sa nad tým, akým smerom sa uberá budovanie nového svetového poriadku: ide o postoj väčšiny krajín celého sveta, ktoré nepotrebujú deštrukciu existujúcich pravidiel a noriem, ale ich dodržiavanie ako základ medzinárodnej stability. Rusko musí tieto prístupy brať do úvahy ešte viac ako jeho oponenti na Západe.

Prečítajte si tiež:

• Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (USA): Izrael by mohol prehrať
• Palestínsko-izraelský konflikt má potenciál zničiť britskú vládu