Bratislava 1. februára 2021 (HSP/Foto:SITA/AP-Mary Altaffer, Pool)
Sú huby jedlé? Väčšina ľudí by asi povedala, že treba rozlišovať medzi dubákmi a muchotrávkami. Asi to bude podobne aj s vakcínami a vakcináciou všeobecne – aj pri nich zrejme bude treba rozlišovať
Väčšina z nás je už dlhé roky zaočkovaná napríklad proti tetanu, žltačke či iným nepekným chorobám a tie vakcíny takmer nemajú vedľajšie účinky a perfektne fungujú. Ale potom sú tu rýchlokvasené, neodskúšané očkovacie látky, na ktoré dostali korporácie v rámci veľmi podozrivého politického lobingu obrovské sumy a napochytre ich vyvinuli v divokých pretekoch s inými tímami.
Ľudia, ktorí v laboratóriách na nich pracovali, mali takpovediac „nôž na krku“ a sú aj ďalšie dôvody pochybovať o kvalite týchto produktov: je tu celý rad podozrení, že s nimi nemusí byť všetko v poriadku.
Vakcíny? Alebo koktaily jedov?
Internet je priam zamorený videami, na ktorých vidno trasúcich sa ľudí, údajné obete očkovania vakcínami proti korone. No dobre, nič z toho nevieme dokázať a žiaľ, skúsenosť hovorí, že na internete je veľa klamstiev a „hoaxov“. Tak pracovne teda vychádzajme z oficiálneho predpokladu, že tie hrozné, a tak presvedčivo realistické výjavy nie sú skutočným výsledkom vakcinácie proti Covidu-19.
Lenže sú tu aj ľahko overiteľné fakty. Tak napríklad výrobcovia týchto vakcín udávajú, že ich súčasťou je aj chemický polyetylénglykol. To je látka, ktorá sa síce často používa v kozmetike, lenže je aj častým zdrojom alergií na kozmetiku (údajne najmä u žien, ktoré predsa len kozmetiku používajú viac). A zdá sa, že polyetylénglykol, polymér jedovatého etylénoxidu, ktorý dokázateľne poškodzuje pečeň, obličky a mozog, je iba jednou z látok v tých vakcínach, ktoré môžu u ľudí, ktorí sú na ne alergickí, vyvolať búrlivú reakciu, vrátane anafylaktického šoku.
Výrobcovia udávajú, že pred podaním vakcíny nie je nevyhnutné testovať ľudí na alergie – a pritom do ľudí pichajú ťažké jedy. Môže to spôsobovať problém? Celý rad odborníkov tvrdí, že jednoznačne áno!
Aké seriózne sú veľké korporácie?
Ľudia majú psychologicky prirodzenú, hoci ničím neodôvodnenú tendenciu veriť, že čím väčšia korporácia, tým je spoľahlivejšia, zodpovednejšia. Ale pozrime sa bližšie na serióznosť prístupu napríklad firmy AstraZeneca. V lete dostala tristo miliónov eur na dokončenie vakcíny, ktorá ešte nebola hotová. Zmluvne boli objednané milióny dávok, z ktorých firma doposiaľ dodala o 60 percent menej ako mala. EÚ ich pozývala na jednania, neprišli a ich zástupca sa cynicky vyjadril, že oni nie sú ničím viazaní (aké sankcie majú v zmluve za nedodržanie termínov?!) a za nič sa necítia byť zodpovední. Aké záruky serióznosti a zodpovednosti za následky očkovania dáva takáto firma, keď už teraz sa takto arogantne správa?
Z hľadiska „konštrukčného“ princípu sa vakcíny delia na dva druhy: „vektorové“ (AstraZeneca, Sputnik) a mRNA vakcíny (Pfizer/BioNTech, Moderna). Zatiaľ čo vektorové vakcíny boli vytvorené „konzervatívnym“ spôsobom, ide v podstate o modifikáciu doterajších vakcín na podobné vírusové ochorenia, tak mRNA preparáty sú relatívne neodskúšané a mnohí odborníci varujú pred ich možnými rizikami. Asi málokto sa bude čudovať tomu, že táto antikorupčná transparentná vláda Slovenskej republiky neomylne siahla po mRNA vakcíne…
Vo štvrtkovej propagandistickej politickej relácii RTVS Pumpa biochemici Pavol Čekan a Boris Klempa prezentovali vakcíny proti korone ako bezpečné, keď údajne pripadá jeden anafylaktický šok až na milión očkovaní. Na oficiálnej stránke americkej štátnej zdravotníckej organizácie CDC sa však dočítate o trochu iných číslach. Z tabuľky, ktorú nájdete tu vyplýva, že po preočkovaní 112 807 ľudí prvou dávkou vakcíny Pfizer/BioNTech boli až v 3150 prípadoch zaznamenané natoľko závažné zdravotné komplikácie, že tieto osoby neboli schopné vykonávať svoje normálne každodenné aktivity, neboli schopné pracovať a vyžadovali lekársku alebo odbornú zdravotnú pomoc. Teda nie jeden z milióna, ale každý 35. človek mal po očkovaní vážne problémy, hovorí ťažko spochybniteľná autorita – americká vládna agentúra.
Akú cenu má pre politikov ľudský život?
Politici vravia, že problematika koronakrízy by sa nemala politizovať. Ale naozaj? Hoci sa teraz ukazuje, že vakcín od západných výrobcov je nedostatok, a hoci Rusko vyvíja už tretiu vakcínu a v Európe sú prinajmenšom desiatky miliónov ľudí, ktorí by tým ruským dôverovali viac ako vakcínam od molochu Big Pharma, Európa ruské vakcíny okázalo ignoruje. Teda až na rebela Orbána.
Namiesto toho už dopredu údajne zazmluvnili až dve miliardy (!) dávok (viac ako štvornásobok počtu obyvatetľov EÚ), čím vlastne vopred odsúdili ďalších dodávateľov do roly neúspešných. Teda EÚ, ktorá tak rada hovorí o nepolitizácii korony a o snahe zachrániť každučký jeden život, radšej bude čakať na západné vakcíny a nechá nezaočkovaných svojmu osudu, než by mala dať šancu aj iným dodávateľom, než len protekčným korporáciám – tobôž keby tí „iní“ mali byť z Ruska. Vopred pritom rátajú aj s vakcínou od firmy Johnson & Johnson, ktorá ešte nie je ani dokončená…
Ivan Lehotský