Aký bol v skutočnosti hlavný odkaz Západu v rámci Valdajského prejavu Vladimíra Putina? Že na „vrchole pokroku“ ničí odkaz klasikov, premenúva mamy a otcov na rodičov číslo jeden a dva a vytvára pohlavia, ako sa mu zapáči. Je preto čas vystúpiť z tohto vlaku, kým sa všetka táto „rodovo multikultúrna diverzita“ nezrúti z útesu do priepasti. Uviedol Vzgľad.

Globalistom dochádza čas

Pre globalistov je hlavná rýchlosť. Pretože musia dosiahnuť svoje celoplanetárne ciele skôr, ako ľudia na celom svete začnú prichádzať k rozumu. O tom je kniha COVID-19: Veľký reset od šéfa Svetového ekonomického fóra Klausa Schwaba. Píše sa v nej, že reštart modernej verzie kapitalizmu musí byť globálny. A bez Ruska to nepôjde.

Putinov „rozumný konzervativizmus“

Tou „ruskou cestou“ by sa mal stať predovšetkým moment návratu národnej identity. Ďalším krokom by mala byť jasná a jednoznačná formulácia civilizačných kódov. Dôraz na to, čím sa líši ruská nezávislá civilizácia od Západu.

Toto sú najdôležitejšie otázky. Nie je prekvapujúce, že Valdajský prejav ruského prezidenta vyvolal nové kolo diskusií o večnej téme. Teda o nevyhnutnosti novej štátnej ideológie a jej vhodnosti.

A tu je potrebné vziať do úvahy dva pohľady. Ideológia je potrebná, keď ide o zjednotenie spoločnosti. Prípadne, keď je potrebné ju zmobilizovať. Každá štátna ideológia nevyhnutne odhaľuje svoje slabé miesto. Ak je formulovaná dosť prísne, nielen spája, ale aj rozdeľuje.

Dnes je dosť rozporov v rôznych smeroch. Liberáli a konzervatívci, bieli a červení, národné a imperiálne. Pochybnosti a kolísanie moci sú preto úplne pochopiteľné. Akákoľvek stroho formulovaná ideológia niektorých nevyhnutne odcudzí. Preto prišiel Putin s čo najvšeobecnejším a najjasnejším prístupom. Hovorí sa tomu „rozumný konzervativizmus“, či „konzervativizmus optimistov“.

„Ochrana kultúry“ na prvom mieste

Zároveň, tvárou v tvár vonkajšiemu nebezpečenstvu, je v každom prípade nevyhnutný ten či onen stupeň mobilizácie. Toto nebezpečenstvo Putin označuje celkom jasne. Nielen Rusku hrozí zničenie tradičnej kultúry a hodnôt. Jasne to už vidíme na Západe. Ide o kolaps obrovskej, kedysi veľkej civilizácie. Je to naozaj smutný pohľad.

Vývoj na Západe si vyžaduje odpoveď adekvátnu rozsahu. Odpoveď, ktorá by sa mala stať ochranným múrom. Mala by byť ale zrozumiteľná nielen pre ruskú spoločnosť, ale i pre západnú elitu a národy iných krajín.

Odpoveď už zaznela na spomínanom Valdajskom fóre. Zmysel „rozumného konzervativizmu“ možno nájsť v myšlienkach Nikolaja Berďajeva, Ivana Ilina či Leva Gumiljova. Hlavnou hrozbou, ktorú predstavuje globalizmus, je zničenie tradičnej kultúry. Myšlienka „ochrany kultúry“ by sa mala teda stať kľúčovou.

V skutočnosti dnes nie je potrebná žiadna iná ideológia. Stačí snaha o ochranu národnej identity. Tvrdšie povedané o „diktatúru kultúry“. Podobne ako hovoríme o „diktatúre zákona“. Práve pod „diktatúrou zákona“ sa Rusku podarilo ako tak prekonať dedičstvo 90. rokov minulého storočia.

Pojem „diktatúra zákona“, ktorý použil Putin, bol jasne inšpirovaný myšlienkami Ivana Ilina. Ten navrhol jasný program na prekonanie chaosu po rozpade sovietskeho sveta založený na rozumnej vláde autority.

Srdce a hlava namiesto žalúdka

Ilin jasne hovorí, čo má na mysli pod pojmom „kultúra“. A ako zachovať ruskú kultúru. Samotný pojem „diktatúra kultúry“ je v podstate priamym pokračovaním pojmu „diktatúra zákona“. Je predsa zrejmé, že po zavedení vonkajšieho poriadku by malo nasledovať obnovenie významov. Teda tradičných etických hierarchií v spoločnosti. Je potrebné obnoviť pravé ruské kódy, ktoré boli vždy vlastné ruským ľuďom. A na ktorých vždy spočívala ruská tisícročná civilizácia.

Aké sú tieto kódy? To by sa malo stať predmetov veľkej celospoločenskej debaty. Tá si prirodzene vyžaduje intenzívnu pozornosť spoločnosti aj úradov. V podstate sa už deje. Vedie ju najmä Izborský klub. Ten už minulý a tento rok vydal celý rad prác venovaných identifikácii historických „ruských kódov“.

Hlavným výsledkom „diktatúry kultúry“ by malo byť, že koncept kultúry je ňou potvrdený v samom strede spoločnosti! Tak sa samotná spoločnosť z dnešnej ekonomicko-centrickej stáva kultúrno-centrickou.

V súlade s tým sa človek z ekonomického subjektu mení na vertikálnu hierarchickú osobu. Čo znamená, že má nielen žalúdok, ale aj srdce a hlavu. A práve týmto smerom sa začína otáčať motor všetkých spoločenských premien. Ukazuje sa aj podstata spoločenskej mobilizácie. V krátkom čase tak verme na mieste konzumnej spoločnosti budeme môcť badať znaky novej spoločnosti slobodných tvorcov, jasných ideálov a národných významov.

Vladimír Možegov