Ak sa grónsky ľadovec roztopí príliš, pripravme sa na dobu ľadovú

Washington 25. júla (HSP,TASR/TASR)

Znie to paradoxne. Globálne otepľovane topí ľadovec v Grónsku a to môže paradoxne spôsobiť jednak zvýšenie hladiny morí a jednak novú dobu ľadovú v Európe, ktorá by sa nastala v priebehu jedinej generácie. Čo je horšie, k tomuto scenáru nemáme podľa najnovších snímok satelitov až tak ďaleko.

Grónsky ľadový pancier sa tento mesiac roztopil na väčšej ploche než bolo zaznamenané za viac ako 30 rokov satelitných pozorovaní. Oznámil to dnes americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Podľa meraní z troch samostatných satelitov analyzovaných pracovníkmi NASA a univerzitnými vedcami sa odhaduje, že v polovici júla sa začalo topiť 97 percent povrchu ľadového príkrovu.

Sona Nghiema z NASA údaje tak prekvapili, že spočiatku to považoval za chybu v dátach. Pri ďalšej analýze však zistil, že topenie povrchového ľadu sa začalo 8. júla, keď zasiahlo 40 percent plochy, a vyvrcholilo 12. júla, keď sa postihlo 97 percent pokrývky. Vedci zverejnili toto zistenie len niekoľko dní po tom, čo satelitné snímky NASA ukázali, že z ľadovca v Grónsku sa odlomil masívny kus dvakrát väčší ako Manhattan.

Topenie je normálne, ale väčšina späť zamŕza 

Podľa NASA sa v lete prirodzene roztopí v priemere asi polovica povrchu ľadového príkrovu Grónska. Za normálnych okolností väčšina takto uvoľnenej vody vo vysokých nadmorských výškach opäť rýchlo zamrzne, zatiaľ čo v pobrežných oblastiach časť z nej odtečie do oceánu. Tento rok je však rozsah topenia ľadu na povrchu alebo v jeho blízkosti mimoriadne rozsiahly.

Vedci zatiaľ nevedia, či topenie, ktoré zrejme súvisí s neobvykle hlbokou brázdou vysokého tlaku vzduchu nad Grónskom, prispeje k zvýšeniu morskej hladiny.
Podľa glaciologičky Lory Koenigovej, ktorá bola súčasťou tímu analyzujúceho dáta, k topeniu takéhoto rozsahu dochádza v priemere každých 150 rokov. Zatiaľ posledné nastalo v roku 1889. “Ak budeme v najbližších rokoch naďalej pozorovať topenie ako je toto, bude to znepokojujúce,” povedala Koenigová.

Ľad – voda – atlantické prúdy – doba ľadová

Znepokojenie spôsobujú najmä obavy z možných dopadov studenej “sladkej” vody z ľadovcov, ktoré výrazne zmenia slanosť a hustotu vôd v severnom Atlantiku. Rozhodujúci vplyv tu tradične zohrával teplý Golfský prúd, vďaka ktorému západné pobrežie Nórska i ruský Murmansk nezamŕzajú, hoci sa nachádzajú pri severnom polárnom kruhu.

Golfský prúd však omnoho väčšie požehnanie než lodnej doprave prináša európskemu kontinentu ako takému. Vďaka nemu máme v Európe mierne pásmo so stabilným počasím a dostatkom zrážok vhodné na poľnohospodárstvo. Pre porovnanie si stačí vziať príklad New Yorku, ktorý výhodu teplého oceánskeho prúdu nemá. Hoci je od rovníku vzdialený nie viac ako Madrid, predsa nemá teplú subtropickú klímu ako španielska metropola. Naopak, počasie v New Yorku sa podobá skôr klíme v škótskom Edinburgu.

Vedci odhadli, že pri dnešnom tempe topenia ľadovcov sa z Greenlandu stane skutočne Zelený ostrov až za dva a pol tisíca rokov. Zopár kilometrov kubických ľadu nás naozaj nemusí trápiť. Milióny kubických metrov studenej vody v severnom Atlantiku už áno. Vďaka nim by totiž Golfský prúd klesol o niekoľko sto metrov nižšie pod hladinu, nemohol by už ovplyvňovať počasie a my by sme zažili “pravé zimy” nie počas niekoľkých dní v roku, ale až počas šiestich-deviatich mesiacov. Vedci vedia, že toto všetko sa môže stať, nikto si však neodváži povedať, ktorá posledná roztopená “kocka ľadu” sa nám stane osudnou.