Môj profil 
Predplatné
Zaujímavé na tom je, že Aeroflot je spoločnosť absolútne trhová a celkom úspešná (vlani sa dokonca vrátila do zoznamu dvadsiatich popredných svetových a piatich európskych tradičných leteckých dopravcov). Ale v posledných rokoch sa začína stotožňovať s celkom klasickým obrazom štátnej spoločnosti pracujúcej v trhovom prostredí.
Dnes má Aeroflot jeden z najmladších svetových leteckých parkov. Podľa údajov z augusta tohto roka má v prevádzke 243 lietadiel, z toho 39 (22 Airbusov A330 a 17 Boeingov 777-300ER) na dlhé lety a 41 najnovších Boeingov 737-800 na stredne dlhé lety. Aktívne používa aj modely európskeho Airbusu na stredne dlhé lety.
Avšak už v januári 2015 dospel Aeroflot a spoločnosť Civilné lietadlá Suchého k dohode na dodávku veľkého počtu Sukhoi Superjet 100, a už dnes má letecká spoločnosť v prevádzke 45 ruských strojov.
Cestujúci ale stále pribúdajú. Z 8,6 milióna v roku 2009 stúpol ich počet v roku 2017 na 32,8 milióna.
Preto plánuje Aeroflot doplniť v najbližších rokoch svoj letecký park ruskými strojmi. Dodávky sa majú konať v období 2020-2026.
Dôležité je, že tento najväčší domáci letecký dopravca nepotrebuje až tak naliehavo, z hľadiska trhovej logiky, tieto nové lietadlá. A ak budeme uvažovať iba o rýchlom zarobení peňazí, nezdá sa táto transakcia veľmi odôvodnená.
Ide ale o to, že Aeroflot koná v tejto situácii nielen z pozície podnikateľa, ale aj štátneho podniku. Veď cieľ existencie samotnej inštitúcie štátnych podnikov nespočíva (čo môže znieť hrozne pre adeptov “čistého trhu”) zďaleka v maximálne rýchlom zisku.
Tým skôr, že sa to vôbec nemá týkať leteckej dopravy, a tí, ktorí tomu nerozumejú, môžu pokojne ísť do Saratovských aerolínií, ktorým nedávno zabavili povolenie na prevádzku kvôli snahe o zisk za každú cenu a logike biznisu. Ani sa mi nechce spomínať, akú reálnu “cenu” a komu museli nakoniec zaplatiť za túto snahu o maximalizáciu zisku.
Pre veľký štátny a “pološtátny” biznis je maximálny zisk len jednou z niekoľkých, ale vôbec nie hlavnou funkciou. A ak má krajina za úlohu navrátenie vlastnej civilnej leteckej výroby, potom by bolo divné, keby sa tejto úlohy nezúčastnil štátny letecký gigant. Je to v podstate úplne normálny “protekcionistický” prístup, celkom príznačný nielen pre dnešné ruský, ale aj pre väčšinu zahraničných trhov. Ak tomu neveríte, môžete sa opýtať napríklad Donalda Trumpa. Aj keď to, čo robí, je podľa názoru mnohých ľudí príliš veľa.
Kdežto pevná zmluva domáceho leteckého dopravcu s druhou štátnou korporáciou sa dá podľa nášho názoru považovať za vzornú situáciu pre veľký ruský biznis. Pretože ukazuje, akým spôsobom sa dajú v celkom trhových podmienkach a trhovými metódami realizovať štátne záujmy v ekonomike.
A tento model by mohol byť, ako sa nám zdá, uplatnený tiež v ďalších trhových odvetviach, v ktorých štátne podniky často aj naďalej myslia len na zisk.
Dmitrij Lekuch
.jpg)
.JPG)
