Všetci účastníci ozbrojeného konfliktu na Ukrajine vrátane proti sebe stojacich strán a ich spojencov si uvedomujú, akým zlomom bolo ukončenie bitky o východné mesto Avdejevka. Napokon, hoci ukrajinských a ruských vojakov padli tisíce, na samotnej vojenskej mape sa takmer nič nezmenilo. Front stál od konca jari minulého roka, keď ruské sily dobyli Bachmut. Brutalita bojov a nedostatok pokrokov vlastne potvrdzujú dôležitosť dobytia Avdejevky, po ktorom sa situácia začne rýchlo vyvíjať a ruská strana má v úmysle ukončiť stagnáciu na fronte a prevziať celú iniciatívu do vlastných rúk.

Pre Ukrajinu je to silný argument, aby od Západu požadovala ešte viac zbraní, a to čo najskôr, pretože inak sa môže stať, že o mesiac (a možno aj menej!) budú udalosti na ukrajinskom fronte vyvíjať takou frekvenciou, aká nemá za posledné dva roky obdobu.
Aké sú plány Ruska? Kam chce Rusko postúpiť? Ambície Rusov sú maximálne. Spomeňme si na slová bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na túto tému. Ten sa už dávno stal akýmsi hovorcom ruského militarizmu a vydáva tvrdé vyhlásenia. Pravdepodobne má Medvedev, na rozdiel od niektorých iných jastrabov, plnú podporu Vladimíra Putina, čo znamená, že možno tvrdiť, že všetko, čo Dmitrij Medvedev povie, je do istej miery buď schválené, alebo aspoň nie zakázané Vladimírom Putinom.

V istom zmysle títo dvaja, ktorí sa kedysi navzájom vystriedali vo funkcii premiéra a prezidenta, teraz hrajú známu hru “dobrý a zlý policajt”. Vladimír Putin je ten “dobrý policajt”, ktorý sa objavuje len zriedka a upokojuje situáciu. Dmitrij Medvedev zasa nahnevane vyhlasuje, že Rusko napríklad “použije svoj jadrový arzenál” a zasiahne Washington, Londýn, Berlín a Kyjev, ak Rusov pripraví o to, čo vybojovali na Ukrajine. Vladimír Putin dokonca prekvapuje svojou mierumilovnosťou, keď vyjadruje akúsi dohodu s Európou a hovorí, že by bolo lepšie (pre Ruskú federáciu), keby v Spojených štátoch zostal pri moci Joe Biden a do Bieleho domu sa nevrátil Donald Trump.

Keď už hovoríme o postupe ruských vojsk po Avdejevke, analyzujme vyjadrenie toho, kto sa v tejto dvojici vyjadruje tvrdšie. Podľa Dmitrija Medvedeva musia ruské sily postupovať ďalej a samostatne zdôraznil, aké dôležité by bolo obsadiť Odesu a jedného dňa aj Kyjev.
“Kde sa zastaviť? To neviem. Myslím si, že vzhľadom na to, čo som povedal, budeme musieť ešte tvrdo a vážne pracovať. Bude to Kyjev? Áno, mal by to byť pravdepodobne aj Kyjev. Ak nie teraz, tak za nejaký čas, možno v nejakej inej fáze vývoja tohto konfliktu,” povedal Medvedev.

Samozrejme, Odesa a Kyjev budú dva hlavné ciele. V súčasnej fáze ozbrojeného konfliktu by možno ešte dôležitejšia ako Kyjev bola Odesa, pretože ovládnutím najväčšieho ukrajinského prístavu by Rusko získalo úplnú kontrolu nad severnou časťou Čierneho mora. Ukrajina by tak zostala bez prístupu k moru, pretože je možné, že ruské sily, ak by skutočne obsadili Odesu, by išli “o krok ďalej” a spojili by obsadené územia s Podnesterskom. Tento separatistický región sa nachádza v Moldavsku na hranici s Ukrajinou a od začiatku 90. rokov je akýmsi zmrazeným ruským/sovietskym územím.

V každom prípade vyjadrenia Dmitrija Medvedeva, ktorý doteraz nerobil nič iné, len hovoril o jadrovej apokalypse, odrážajú väčšie sebavedomie Moskvy v súvislosti s ďalším vývojom tohto konfliktu. S druhým výročím začiatku konfliktu (24. februára) sa zdá, že Rusi majú dôvod na optimizmus. Nielen preto, že sa im podarilo dobyť Avdejevku, ale aj preto, že Ukrajina zostala bez “bezodnej” pomoci, s ktorou mohla počítať v prvých fázach ozbrojeného konfliktu. Európska únia len nedávno schválila balík pomoci pre Ukrajinu, zatiaľ čo americký balík bol zablokovaný a je veľkou otázkou, kedy bude odsúhlasený (je celkom možnépredpokladať, že táto situácia bude trvať až do amerických prezidentských volieb, teda do novembra tohto roku).

Pokiaľ ide o ďalšie dobývanie Ukrajiny, zdá sa, že Rusko je odhodlané urobiť práve to. Bolo to však celý čas inak? Nie, ale kým pretrvávala mučivá a ťažká patová situácia na fronte, ukrajinská strana mala šancu začať mierové rokovania. Rusko by na ne s najväčšou pravdepodobnosťou pristúpilo, samozrejme, pod podmienkou, že všetko, čo bolo dobyté, pripadne Ruskej federácii. Na to však Kyjev nemohol pristúpiť.

Teraz, keď Ukrajina čelí problému v podobe novej mobilizácie, by Kyjev mohol byť ústretovejší, hoci tomu zatiaľ nič nenasvedčuje, ale Kremeľ nie. Teraz vidíme to, čo sme mohli očakávať: Rusi majú opäť chuť na nové výboje a rokovania sa teraz zdajú byť zbytočné. Všetko je jasné, keď si zanalyzujete slová Dmitrija Medvedeva o Odese. “Odesa, vráť sa domov. V Ruskej federácii čakáme na Odesu. Už na základe histórie tohto mesta, druhu ľudí, ktorí tam žijú, jazyka, ktorým hovoria, je to naše ruské, ruské mesto,” povedal Medvedev.

Čo môže Ukrajina vôbec urobiť? Nie veľa. Ukrajinci sa môžu pokúsiť brániť, ako sa len dá, ale front je dlhý tisíc kilometrov a bude nesmierne ťažké ubrániť každý jeho úsek proti armáde, ktorá má početnú prevahu. Ukrajina nemá žiadnu ďalšiu šancu na ofenzívu, pretože ruské sily zostávajú chránené mínovými poľami a inými účinnými prekážkami, ktoré postavili minulý rok v rámci príprav na ukrajinskú protiofenzívu. Neúspešnú protiofenzívu.

Ukrajina čelí katastrofe, scenáru, ktorý sa môže vyvíjať úplne podľa Medvedevových predstáv. V tejto súvislosti je zaujímavé poznamenať, že azda hlavným vinníkom tohto stavu je hlavný spojenec Ukrajiny, Spojené štáty americké. Začiatkom februára agentúra Reuters s odvolaním sa na viaceré svoje zdroje informovala, že Rusko navrhlo prímerie na Ukrajine s cieľom zmraziť konflikt, ale Spojené štáty tento návrh odmietli.

Ak sa súčasný ruský optimizmus zmení na veľkú ruskú ofenzívu, pri ktorej bude kapitulovať jedno ukrajinské mesto za druhým, bude úplne jasné, akou obrovskou strategickou chybou bolo odmietnutie ruskej ponuky na zmierenie. Samozrejme, dôsledky tejto strategickej chyby pocíti v prvom rade Ukrajina. Amerika pravdepodobne počíta s niečím celkom iným. Z amerického pohľadu je zmrazený konflikt na Ukrajine pravdepodobne tou najhoršou možnosťou zo všetkých, pretože v takom prípade by si Rusko ponechalo všetky dobyté územia a začalo by urýchlenú vojenskú a hospodársku obnovu svojich síl. To však USA nechcú. Uprednostnili by možnosť, v ktorej by Ruská federácia úplne vyčerpala svoje sily, aj keď len tým, že by zaberala ďalšie a ďalšie územia Ukrajiny, údajne spojenca Spojených štátov.

Američania nechceli zmrazený konflikt ani predtým, keď sa konflikt obmedzil na konfrontáciu medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami na Donbase. Potom, pred desiatimi rokmi, sa naskytla šanca na zmrazenie konfliktu a európske mocnosti v tom mali prsty. Nemecko a Francúzsko sa spolu s Ruskom a Ukrajinou zúčastnili na tzv. normandskom formáte. Rozhovory sa konali v Minsku a mohli viesť k vyriešeniu konfliktu, možno prostredníctvom určitej formy autonómie, ktorú by získali Doneck a Luhansk. Spojené štáty, ktoré sa na týchto rokovaniach nezúčastnili, však boli od začiatku proti. Aj keď nie verejne, nechceli podporiť formát mierových rokovaní. Výsledkom bola eskalácia ozbrojeného konfliktu, ktorá potom vyvrcholila ruskou špeciálnou operáciou na Ukrajine (mimochodom, začala sa po tom, ako Washington odmietol zabudnúť na myšlienku, že Ukrajina sa jedného dňa stane členom Severoatlantickej aliancie).

Aj teraz USA, hoci si uvedomujú, že Ukrajina bez ich pomoci prehrá, odmietli ruskú výzvu na rokovania a zmrazenie ozbrojeného konfliktu. Medzitým sa Rusko chopilo iniciatívy a možno bude ochotné rokovať až pri ďalšom patovom stave, a ktovie, kam to celé dospeje. Možno sa ruské jednotky dostanú tam, kde ich vidí bývalý prezident Dmitrij Medvedev.

Prečítajte si tiež:

• Prvý americký tank Abrams bol zničený v smere Avdejevka
• Kde sa zastaví “špeciálna vojenská operácia” a čo čaká Západ?