7 dôvodov na štrajk nemeckých farmárov

Existuje sedem vecí, ktoré poľnohospodárov tak rozčuľujú. Od vládnych rozhodnutí bez konzultácií až po obrovský tlak na ceny zo strany maloobchodných skupín.

Nemeckí poľnohospodári nie sú ľavicoví ani pravicoví, len nahnevaní. Nie je to každý jednotlivec, ale poľnohospodárske odvetvie ako celok má za sebou históriu hospodárskeho úpadku. Poľnohospodári, ktorí už majú dosť ekologických utópií obyvateľov miest, sú pod tlakom maloobchodných skupín, Tiež sa hnevajú na rastúcu štátnu kontrolu a vysielajú spoločnosti odkaz: Takto a ani o krok ďalej!

Toto je sedem nátlakových oblastí, ktoré vyvolali vzburu poľnohospodárov

1. Neprehľadné konanie vlády

Robert Habeck, Christian Lindner a Olaf Scholz bez konzultácie s ministrom poľnohospodárstva alebo organizáciami poľnohospodárov jednohlasne rozhodli o znížení dotácií pre poľnohospodárstvo o takmer jednu miliardu eur.

Cem Özdemir, ktorý bol dva roky zodpovedným ministrom, vopred varoval kancelára a vicekancelára pred neúmerným znížením. Jeho známosti v poľnohospodárskom priemysle ho odignorovali, a tak sa dal oklamať. V koaličnej dohode sa k tejto téme ešte uvádzalo nasledovné:
„Naším cieľom je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré je odolné voči budúcemu vývoju a v ktorom môžu poľnohospodári fungovať ekonomicky životaschopným spôsobom.“

2. Nemeckí poľnohospodári sú zavesení na štátnom “klinci”

Škandál v škandále: nemecká vláda sa v tom istom čase rozhodla poskytnúť americkému výrobcovi čipov Intel desať miliárd eur pomoci na presídlenie výroby z pokladnice daňových poplatníkov.

Ale pozor ! Intel je vysoko ziskový. Za posledných päť rokov dosiahol celkový čistý zisk 90 miliárd dolárov a v súčasnosti má trhovú kapitalizáciu na burze 200 miliárd dolárov.

Týchto desať miliárd je viac ako všetky celkové dotácie Nemecka a EÚ pre nemeckých poľnohospodárov dohromady. Z rozpočtu EÚ plynulo minulý rok nemeckým poľnohospodárom dohromady približne šesť miliárd eur. Nemecká spolková vláda poskytla 2,4 miliardy eur.

3. Nemecko zažíva úpadok poľnohospodárstva, ktorý sa stále nepodarilo zastaviť

Trend je jasný: v roku 1975 bolo vo vtedajšej Spolkovej republike Nemecko približne 900 000 poľnohospodárskych podnikov, v roku 2022 ich bolo už len 256 000. Poľnohospodárska pôda však jednoducho nezanikla. Len sa rozdelila medzi čoraz menej poľnohospodárskych podnikov.

V dôsledku toho sa výrazne zväčšila aj plocha pripadajúca na jeden poľnohospodársky podnik. Pred 60 rokmi mal priemerný poľnohospodársky podnik rozlohu 7,5 hektára, dnes je to približne 63 hektárov. Tento jav sa označuje aj ako industrializácia poľnohospodárstva.

Vlna ekologického poľnohospodárstva zároveň zvýšila podiel ekologického poľnohospodárstva – na necelých 11 % poľnohospodárskej pôdy. Obaja poľnohospodári -priemyselný a alternatívny – tak žijú a trpia v pokojnom spolužití.

4. Poľnohospodárski robotníci naozaj pracujú za nízke mzdy

Podľa Spolkového štatistického úradu pracuje v poľnohospodárstve viac ako pol milióna ľudí. Z nich 62 percent tvoria zamestnanci s platom. Táto skupina je slabo platená. Ročná hrubá mzda v roku 2021 bola 18 509 eur.

To bola iba necelá polovica priemernej mzdy zamestnancov naprieč všetkými skupinami povolaní a platových taríf v Nemecku. A to aj napriek tomu, že s priemerným počtom 46,7 hodín týždenne pracujú ľudia v poľnohospodárstve výrazne viac ako v iných odvetviach.

5. Štátna kontrola

Poľnohospodárstvo je vo svojej činnosti obmedzované mnohými požiadavkami a nariadeniami spolkovej vlády aj EÚ.

Požiadavky na dokumentáciu a jej kontrolu sú prísne. Mathias von Mirbach, ktorý vedie alternatívnu farmu neďaleko Hamburgu, hovorí: „Je to, akoby sme boli neustále pod všeobecným podozrením.“

6. Spotrebiteľ chce všetko – len nie platiť

V porovnaní s ostatnými priemyselnými krajinami Nemci míňajú na potraviny najmenej peňazí, v priemere 11,5 % svojho disponibilného príjmu.

Vo Francúzsku je to 13,3%, v Taliansku 14,4 % a v Poľsku takmer 19%.

Nemci chcú chovať zvieratá v súlade s welfare podmienkami pre jednotlivé druhy a šetrne zaobchádzať s prírodou . Zároveň však chcú trvalo nízke ceny diskontných predajní.

Tento paradox zvyšuje utrpenie poľnohospodárov – a aj ich zvierat.

7. Maloobchodný kartel diktuje ceny

V nemeckom maloobchodnom sektore potravín došlo k pozoruhodnej koncentrácii trhu. Veľká štvorka – Edeka, Rewe, Aldi a skupina Schwarz – má v súčasnosti spoločný trhový podiel 76 %. To im dáva obrovskú moc určovať ceny. Poľnohospodár nemôže svoje náklady preniesť na zákazníka.

Na rozdiel od automobilov, iPhonov a dennej tlače dochádza k extrémnym výkyvom, pretože farmár nemá kontrolu nad svojimi cenami.

Prezident farmárov Rukwied informuje o rozsahu týchto cenových výkyvov: „Cena za liter mlieka, ktorá bola v určitom období 60 centov, teraz klesla na približne 40 centov. Ceny pšenice, ktoré predtým dosahovali až 400 eur za tonu, tiež opäť klesli na približne 220 eur. A medzitým klesla aj cena bravčového mäsa.“

Poľnohospodárom nezostáva nič iné, len akceptovať ponúkanú cenu. Alebo im vlastné produkty zhnijú na farmách.

Na rozdiel od trhu práce – kde proti zamestnávateľom stoja odbory zamestnancov – tu je moc bez protiváhy.

Politici a občania by mali tento protest čítať tak, ako je: ako povstanie proti okolnostiam.