Paríž 5. marca (HSP/Foto:TASR)
Pochádza z čias lovcov mamutov
Vírusy sú pre ľudstvo strašiakom aj v dnešnej modernej dobe. Svet zažil už niekoľko epidémií, pričom o život prišlo niekoľko miliónov ľudí. Moderné technológie umožňujú výskum rôznych druhov vírusov, dokonca aj tých, ktoré ticho spali ukryté niekoľko desaťročí.
Vedci v Paríži oživili obrí vírus, ktorý pomenovali Pithovirus sibericum. Našli ho náhodou počas skúmania jednej zo vzoriek. Tú spolu s množstvom iných odobrali na Čukotke vo Východosibírskom mori. Priemerná ročná teplota tam dosahuje mínus 13,4 stupňa celzia, pričom vzorku pochádza z 30 metrovej hĺbky.
Objavený vírus tak vďaka chladnému počasiu spal 30 000 rokov, až kým ho francúzski vedci neoživili. Zároveň vo svojej štúdii uverejnenej v odbornom vedeckom časopise pod názvom Proceedings of the National Academy of Sciences uviedli, že vírus je pre človeka a zvieratá úplne neškodný.
Keď vírus vedci rozmrazili a umiestnili spolu s ním do Petriho misky jednobunkový organizmus, zistili, že ho vírus napadol. Išlo o tzv. amébu. Po niekoľkých pokusoch došli k spomínanému záveru, že mnohobunkové organizmy nie je vírus schopný napadnúť. Samotný vírus má 1,5 mikrometra.
Vzorku, v ktorej vírus objavili, podrobili rádiokarbónovej metóde. Práve vďaka nej mohli určiť aj jeho vek. Vzorka mala 30 000 rokov. Znamená to, že tento vírus sa na našej Zemi vyskytoval v čase, kedy ju obývali mamuty a vtedajší človek.
Parížskym vedcom sa tak podarilo dokázať, že v trvalo zamrznutej pôde a ľadovci – permafroste môže spať množstvo ľudstvu neznámych vírusov. Zároveň upozorňujú, že ľudstvo musí byť opatrné, pretože neustálym otepľovaním sa môžu prebudiť, pričom by mohli spôsobiť katastrofu. Napokon, ani samotní vedci netušia, čo všetko ešte pod zamrznutým povrchom drieme.
mž