168. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

A franských kňazov veľmi poburovalo to, že Konštantín  a Metod mali vo všetkom veľkú podporu tak Rastislava, ako aj Svätopluka, ktorí boli tým  čo bratia robili priam unesení.

Dostali od nich aj mnoho schopných žiakov, ktorých vyučovali kresťanskú teológiu i filozofiu a preto už čoskoro im mohli pomáhať rozširovať byzantskú kresťanskú vierouku po celej krajine.

To sa samozrejme veľmi rýchlo dostalo až do uší Ľudovíta Nemca a niet divu, že ho to hnevalo. Ale najviac sa mu nepáčilo to, že Rastislavovo posolstvo dostalo v Konštantinopole od byzantského cisára aj prísľub vojenskej pomoci v prípade potreby proti Bulharom, s ktorými sa Frankovia usilovali dosiahnuť spojenectvo, aby tak mohli vytvárať tlak na Veľkú Moravu z východu.

A zo strany Byzantínskeho vládcu to neostalo len pri sľuboch, čo potvrdila veľmi názorne veľká byzantská flotila, ktorá o niekoľko mesiacov po odchode slovanských poslov demonštrovala svojou prítomnosťou na strednom toku Dunaja, že v prípade potreby Veľkej Moravy je pripravená zasiahnuť proti Bulharom v jej prospech. Ale napokon spojenectvo s Veľkou Moravou bolo prospešné aj Byzancii, pre ktorú mocní Bulhari predstavovali trvalú hrozbu.

***

Neprešlo ešte ani veľa času od príchodu byzantských bratov vierozvestov na Veľkú Moravu a tí vo svojej neobyčajne plodnej misionárskej činnosti už dosiahli prenikavé úspechy. V neposlednom rade aj preto, že  sa veľmi rýchlo aranžovali s mentalitou veľkomoravských Slovanov a dokonale ich spoznali a tí si ich obľúbili, akoby boli tej istej krvi.

A treba pripomenúť, že určite im v tom bola nápomocná aj tá skutočnosť, že ich matka mala slovanský pôvod. To sa medzi ich blízkymi priateľmi rýchlo rozšírilo a netrvalo dlho a vedela o tom celá Veľká Morava. A ľud staroslovenský ich potom už doslova zbožňoval a im žehnal.

Chýry o tom sa rýchlo dostali aj do uší franských kňazov a tí bratov ešte väčšmi znenávideli, pričom celkom zabudli na najdôležitejšie a najvznešenejšie posolstvo z úst Ježiša Krista:

„Miluj blížneho svojho tak ako miluješ seba samého.“

A to len potvrdzovalo fakt, že v skutočnosti neboli vôbec pravými vyznávačmi kresťanstva, lebo nepoznali lásku, tak ako ju vyučoval a kázal Kristus, ktorý sa len z preveľkej svojej lásky k ľuďom nechal ukrižovať a podstúpil v tele človeka potupnú a bolestnú smrť na kríži.

Kresťanstvo bolo pre franských kňazov len účelovým prostriedkom, ktorým chceli dokazovať svoju dominanciu a nadradenosť nad veľkomoravskými Slovanmi.

***

Netrvalo dlho a v staroslovenčine sa začali konať na celej Veľkej Morave aj všetky liturgické obrady kresťanských omší. A dokonca aj chrámové nábožné piesne zaznievali v tejto nádhernej a zvučno-ľúbivej reči.

Solúnski bratia boli činní aj v oblasti práva a v reči ľudu uzákonili a spísali aj celé komplexné cirkevné právo. Hlavný podiel na zostavovaní a vypracovaní cirkevno-právnych zákonov mal Metod.

To všetko nesmierne popudzovalo franských kňazov, ktorí v tom videli útok proti sebe a samozrejme aj proti svojmu pánovi – franskému panovnikovi.

Svätí bratia mali veľmi veľa práce a na všetko sami ani nestačili. Vychovali si však viacero verných žiakov – v prenesenom slova zmysle ich možno označiť za ich apoštolov – a tí im nadšene pomáhali a niektorí už boli v ich poverení schopní aj sami šíriť Slovo Božie medzi svojimi staroslovenskými rodákmi.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

166. časť si môžete prečítať TU

167. časť si môžete prečítať TU