Stredná Európa zdražela, Tokio je naopak už lacnejšie ako Varšava

Deutche Bank Research Institute zmapoval svetové ceny v 69 mestách na šiestich kontinentoch. Štúdia sa opiera najmä o databázu Numbeo, doplnenú o interpretáciu inštitútu. Autori porovnávali aktuálny rok s rokom 2016 (dekáda), tiež s rokom 2019 (predpandemický benchmark) a rokom 2012, keď séria mapovania cien vznikla. Práve rok 2012 je podľa analýzy kľúčový, bol totiž vrcholom sily jenu a historickou slabosťou dolára.

Dáta ukázali, že Praha, Varšava a Budapešť už nie sú takými výhodnými destináciami, ako kedysi. Príčinou sú eurofondy, napäté trhy práce s 5 až 10 % ročným rastom miezd v domácej mene, posilnenie mien, popandemická inflácia, ktorá sa už nevrátila späť a prílev kapitálu do nehnuteľností. Potvrdzuje to podľa reportu aj relatívna cenová hladina. Tá česká vzrástla za dekádu zo 48 na 63 bodov, maďarská zo 45 na 57 a poľská zo 42 na 53.

Opakom je Japonsko, ktoré sa precenilo smerom nadol. Cenová hladina tejto krajiny, meraná paritou kúpnej sily voči USA (=100), klesla zo 173 v polovici 90. rokov na 125 v roku 2012 a následne až na súčasných približne 60. V praxi to podľa odborníkov znamená, že prenájom trojizbového bytu v centre Tokia vyjde na 2 361 dolárov mesačne, teda približne štvrtinu newyorských cien bytov. Večera pre dvoch v strednej reštaurácii stojí v Tokiu 43 dolárov, čo je menej než vo Varšave (64 USD) alebo Prahe (54 USD) a približne tretinu ceny v Zürichu (149 USD). V rebríčku 69 miest je Tokio na 57. mieste.

Príčina je podľa zistení z reportu dvojaká. Japonský jen odpísal 51 % voči doláru od roku 2012, kým japonská inflácia narástla o 20 %. Za poslednú dekádu stratil jen 37 %. Japonská mzda v dolároch pritom klesla o 18 %, čo je piaty najhorší výsledok vo vzorke. Priemerný čistý plat v Tokiu je v súčasnosti 3,5-krát nižší než v Zürichu a nachádza sa v tabuľke medzi Madridom, Prahou a Varšavou.

Analýza tiež ukázala, že pohyby výmenných kurzov sú najväčším jednotlivým hýbateľom medziročných zmien v dolárovo vyjadrených dátach. Učebnicovým prípadom je podľa odborníkov Argentína. Kumulatívna inflácia od konca roka 2019 dosiahla podľa reportu 3 910 %, no keďže peso výrazne stratilo v dolárovom vyjadrení, Buenos Aires zostáva pri dne väčšiny cenových tabuliek. Podobne sú na tom s domácou drahotou a dolárovou lacnosťou aj Turecko a Egypt.

Na opačnej strane pritom stojí Tel Aviv. Šekel posilnil za dekádu o 30 % a za posledných dvanásť mesiacov o 13 %. Mesto sa podľa reportu posunulo nahor prakticky vo všetkých tabuľkách naraz. Stojí za tým kombinácia silného šekla, odolného technologického a obranného priemyslu, regionálnych výpadkov v dodávkach a dopadov konfliktu. Skok ceny benzínu o 27 % za rok report explicitne spája s dopadom iránskeho konfliktu na regionálne dodávky energií a logistiku. To je pritom jediné miesto, kde geopolitika vstupuje do cenníka takto priamo a merateľne.

Report tiež ukázal, že najbohatšie mestá nemusia byť zároveň aj tými najpríjemnejšími. Prvenstvo v kvalite života si drží od vlaňajška Luxembursko, nasleduje Kodaň, Amsterdam a spoločne Viedeň s Mníchovom, Frankfurt je šiesty. Nemecko má v prvej desiatke dve mestá. Globálne finančné centrá sa v rebríčku kvality života ocitli nižšie. Paríž je na 43. priečke, New York 46., Londýn ešte o priečku nižšie a Hongkong sa prepadol na 55. miesto z minuloročnej 48. priečky. Nadol ich podľa odborníkov ťahá drahé bývanie, dlhé dochádzanie i znečistenie. Report pritom prízvukuje, že ide o vysoko subjektívne merania. Prienik prvej desiatky v kvalite života a disponibilnom príjme tvorí pätica miest – Luxemburg, Kodaň, Frankfurt, Ženeva a Zürich.