Washington 23. júna 2017 (HSP/churchmilitant.com/Foto:TASR/AP/Koji Ueda)
Tréner amerického futbalu na strednej škole vo Washingtone musí bojovať na federálnom súde, aby sa mohol potichu sám pomodliť na konci každého zápasu
Joe Kennedy, tréner futbalu, si zvykol po každom zápase pokľaknúť na jedno koleno a v tichosti sa pomodliť – poďakovať za bezpečnosť hráčov a férovú hru.
Škola sa vraj chcela vyhnúť konfliktom uprednostňovania špecifického náboženstva a zaslala Kennedymu oficiálny list s upozornením, že jeho „skutok“ porušuje Prvý Dodatok Ústavy Spojených Štátov. V ňom sa píše: „„Kongres neschváli žiaden zákon ohľadom zavádzania náboženstva alebo zakazujúci jeho slobodný výkon…“
Právnik Kenedyho, Jeremy Dys z First Liberty Institute, hovorí, že školský obvod v Bremertone Washingtone prekročil svoje kompetencie, keď zakázal trénerovi demonštrovať prejav náboženstva na verejnosti. Uvádza: „V túžbe uistiť sa, že nie je porušený Prvý Dodatok, nielenže porušili klauzulu Prvého Dodatku o slobodnom výkone náboženstva, ale porušili tiež federálny Zákon o zamestnanosti, Odsek 7, ktorý od nich vyžaduje dovoliť zamestnancovi praktizovanie náboženskej viery, kým to nespôsobuje neprimeranú záťaž pre zamestnávateľa.
Študenti stoja za trénerom a uviedli, že ich nikdy nenútil, aby sa s nim modlili. „Nie je to žiaden problém,“ uviedol futbalista Brandon Chavez. „Ja som sa modlil, pretože som katolík, ale niektorí odišli. A nikto s tým nemal problém.“
Kennedyho podporili členovia Kongresu, keď sa takmer 50 z nich podpísalo na list podporujúci tohto trénera a potvrdzujúci fakt, že jeho osobná modlitba neporušuje Prvý Dodatok.
Ďalším podporovateľom Kennedyho je aj Preziden Trump. Ešte ako prezidentský kandidát sa opýtal Kennedyho: „Takže vám nie je dovolené modliť sa pred zápasom? Myslím, že je to hrozné. Je to príšerné. Myslím, že je to veľmi, veľmi smutné a poburujúce.“
Kennedy, ktorý pôsobil v námorníctve viac ako 20 rokov, sa vyjadril, že jediné čo chcel je 30 sekúnd na tichú osobnú modlitbu po zápase. Na súde uviedol: „Bojoval som s námorníkmi za našu slobodu. Nikdy som si nepomyslel, že budem musieť bojovať na obranu tej svojej.“
Viktória Dandárová